Zimný slnovrat

21. decembra. 2008 o 23:15 | Kategória: Zaujímavosti | Komentáre vypnuté na Zimný slnovrat

zimny-slnovratTúto nedeľu oslavujeme zimný slnovrat. Čaká nás najkratší deň v roku a spolu s ním aj najdlhšia noc. Slnko bude nad obzorom len osem hodín a päť minút. Naša planéta sa na svojej obežnej dráhe blíži k Slnku a o dva týždne k nemu bude najbližšie.
V tejto dobe je od Slnka naša severná pologuľa odklonená a ku nám dopadá až tri krát menej slnečnej energie než v lete. Práve preto máme teraz najväčšiu zimu. Aj keď my si už dôležitosť Slnka a jeho energie neuvedomuje tak bezprostredne, naši predkovia boli na ňom závislí.

Slnko ako nebeské teleso uctievali a pozorne sledovali nielen jeho denný cyklus, ale aj ten ročný. Už v dávnych dobách, pred mnohými tisícročiami spozorovali, že dni sa skracujú a opätovne predlžujú. Od toho záviselo počasie a úroda. Aj bez zložitých astronomických prístrojov zistili, že dva dôležité okamihy cyklu sú zimný a letný slnovrat. Slnko prežívalo cyklus, počas ktorého dospievalo a silnelo, v druhej fáze starlo a slablo, až po smrť v zime a opätovné narodenie.
Slovania a ich zvyky
Bohužiaľ, slnečné božstvo Slovanov nepoznáme. Mená viacerých slovanských božstiev sú nám však známe. Hlavným, najvyšším a najstarším bohom bol Svarog – boh nebies a jeho prvým synom bol Dažbog, boh slnka. Dažbog sa rodí po zimnom slnovrate, rastie a nakoniec na jar je už dosť silný, aby zahnal zimu, známu ako Morenu. Vrchol jeho síl je pri letnom slnovrate.

Vieme, že jedným z najstarších prvkov osláv zimného slnovratu u nás bolo koledovanie mladých mužov v maskách. Koledníci zvestovali narodenie mladého boha a dostávali dary. Zimný slnovrat bol veľmi významným sviatkom, jeho oslavy trvali až do Troch kráľov.

Bolo to obdobie, kedy po svete živých chodili záhrobné sily a do domácností prichádzali na návštevu duchovia mŕtvych predkov. Možno aj vy pri štedrovečernej večeri prestierate o jeden tanier naviac. Tento je určený duchovi predkov. Môže sa u vás doma zjaviť v podobe zvieraťa, alebo aj tuláka, ktorého by ste mali pohostiť.

Zimný slnovrat je astronomický termín pre okamih, kedy má Slnko vrcholí v nadhlavníku na obratníku Kozorožca. zimný slnovrat nastáva 21. decembra, pričom jeho presný čas sa môže mierne meniť. Zvyčajne nastáva 21. decembra.

Tento jav je spôsobený sklonom zemskej osi a obehom zemského telesa okolo Slnka. V čase zimného slnovratu začína na severnej pologuli zima a na južnej pologuli leto.

Slnko má v okamihu zimného slnovratu rovníkové súradnice:

Rektascenzia = 18 hodín
Deklinácia = -23° 27´
Slnko má v okamihu zimného slnovratu ekliptikálne súradnice:

ekliptikálna dĺžka = 270°
ekliptikálna šírka = približne 0°
Na nebeskej sfére sa Slnko nachádza v súhvezdí Strelca, v bode, ktorý sa nazýva zimný slnovratový bod.

V deň zimného slnovratu je na severnej pologuli najkratší deň v roku (čím severnejšie tým kratší čas slnečného svitu), na južnej pologuli najdlhší deň (čím južnejšie tým dlhší čas slnečného svitu). Špecifický je prípad rovníka a polárnych kružníc.

Na rovníku sú dni stále rovnaké (s minimálnou časovou odchýlkou slnečného svitu).

Za severnou polárnou kružnicou(66°30′ s.g.š.) nastáva jav, ktorý sa nazýva polárna noc – slnko tu nevychádza nad horizont. Presne na severnej polárnej kružnici nastáva polárna noc len raz do roka (v čase zimného slnovratu). Čím severnejšie, tým je počet polárnych nocí vyšší.

Za južnou polárnou kružnicou (66°30′ j.g.š.) nastáva jav, ktorý sa nazýva polárny deň – slnko tu vôbec nezapadá. Presne na južnej polárnej kružnici nastáva polárny deň len raz do roka (v čase zimného slnovratu). Čím južnejšie, tým je počet polárnych dní vyšší.


Entries a komentáre feeds.

%d blogerom sa páči toto: