O čom „demokratické“ média mlčia? Kto sú skutoční zločinci?

23. júla. 2008 o 15:42 | Kategória: Reakcie | Komentáre vypnuté na O čom „demokratické“ média mlčia? Kto sú skutoční zločinci?

1.    V každom demokratickom a právnom štáte musí bezvýhradne platiť zásada prezumpcie neviny. Dokiaľ príslušný súd právoplatným rozsudkom nevysloví vinu obžalovaného, ten sa pokladá za nevinného. Zahraničné aj „slovenské“ média túto zásadu totálne ignorujú a otvorene hovoria o bývalom prezidentovi Republiky Srbskej Radovanovi Karadžičovi, ako o vojnovom zločincovi. Obviniť môže ktokoľvek a kohokoľvek, krivé obvinenie nie je ničím výnimočným. Páčilo by sa vám, ak by vás niekto označoval za zločincov, hoci Vám ešte nič nedokázali?
2.    Radovan Karadžič je v médiách prezentovaný, ako jeden z najhorších zločincov 20. storočia, pôvodcov genocídy a pod. Otázka znie: Kedy budú pred súd postavení ďalší ľudia podozriví z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti (a povedzme si na rovinu, v omnoho jasnejších a horších prípadoch)? Že by sa medzinárodná spravodlivosť nevzťahovala na zločincov napr. z USA alebo Izraela? Kto potrestá osoby zodpovedné za smrť nevinných civilistov počas bombardovania Juhoslávie, Iraku alebo Libanonu? Za genocídu národa – interrupcie, ktorým celosvetovo padne za obeť ročne 25 mil. nenarodených detí? Kto volá po ich potrestaní?
3.    Až podozrivo zarážajúca je skutočnosť, že kým najvyšší predstavitelia Srbov z čias občianskej vojny – boli a sú prenasledovaní ICTY, spojencom západu – chorvátskemu prezidentovi Tudjmanovi, bosnianskemu Izetbegovičovi alebo súčasnému kosovskému premiérovi Thacimu sa nič nestalo (prví menovaní už zomreli, bez akéhokoľvek  obvinenia). Pritom je nad slnko jasnejšie a zdokumentované mnohými prípadmi, že zločinov sa počas občianskej vojny v bývalej Juhoslávii dopúšťali všetky bojujúce strany, nielen Srbi. Tak isto je už dlhšie známe, že mnohé zločiny Srbov boli zveličované alebo vyslovene vyfabrikované a vymyslené. Spomeňme napr. údajný koncentračný tábor v Trnopolje, ktorého ho filmovaní väzni patrili do štábu americkej televízie CNN (čo priznala neskôr aj dotyčná reportérka) alebo dva útoky na trhovisko Markale v Sarajeve, ktorých pôvodcami boli samotní bosnianski moslimovia, snažiaci sa vyprovokovať zásah NATO proti pozíciám srbskej armády (na tento fakt poukazovali viacerí vojenskí experti z nezúčastnených krajín, dokazujúc, že strely nemohli byť vypálené zo srbských pozícií, ich správy však nikto nebral do úvahy).  Napokon politika EÚ a NATO voči Srbsku je už dlhodobo vyslovene zaujatá, nakoľko v tomto štáte majú silné pozície nacionalisti, orientujúci sa na Rusko a odmietajúci diktát západu. O ľudské práva v tomto prípade vôbec nejde, čo možno vidieť aj na tom, že zločiny kosovských Albáncov, zostávajú prakticky nepovšimnuté alebo sa dejú za mlčania vojakom KFOR. Napr. kým útek Albáncov bol označovaný za humanitárnu katastrofu, hoci bol vyvolaný predovšetkým bombardovaním tejto krajiny a stal sa zámienkou na agresiu NATO, exodus Srbov nevyvolal žiadne sankcie voči jej pôvodcom.
4.    Hlavnou vinu Radovana Karadžiča má byť zodpovednosť za masakru v Srebrenici. Kto však vie o tom, že srbskému útoku na Srebrenicu predchádzali agresívne výpady moslimských vojakov do okolitých srbských dedín (napr. Kravica, Siljkovići, Bjelovac, Fakovići a Sikirić), ktorým padlo podľa odhadov za obeť 1 400 až 3 500 civilistov? Ich veliteľ Naser Orič, bol dokonca 3. júla tohto roku zbavený všetkých obvinení, aj keď ICTY protisrbské zločiny v tejto oblasti uznala.
5.    Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) sídliaci v holandskom Haagu nemôže byť považovaný za objektívnu a legálnu inštitúciu z hľadiska medzinárodného práva. Ako vo svojom Memorandu prezidentovi BR OSN, z 27. mája 1999 konštatovala aj uznávaná Medzinárodná organizácia pokroku (IPO) na čele s významným rakúskym filozofom, prof. Köchlerom, ICTY bol ustanovený rozhodnutím Bezpečnostnej rady OSN, ktorá nemá podľa Charty OSN právomoc v medzinárodných súdnych veciach. Tú má len Medzinárodný súdny dvor, zriadený v roku 1945 Valným zhromaždením OSN, teda všetkými členskými štátmi. ICTY vznikol z iniciatívy krajín NATO a sídli v krajine NATO (Holandsku). Zo súčasných 16 sudcov je 9, t.j. viac než polovica z krajín NATO. To isté platí aj o jeho prezidentovi a viceprezidentovi (Taliansko a Austrália). Fakt, že medzi hlavných financovateľov celého súdu patria štáty NATO priznal aj hovorca NATO Jamie Shea. O „objektivite“ zase svedčí fakt, že  až 3/4 obvinených tvoria Srbi, pričom bosnianski Moslimovia len 6%! Súd nikdy nesúdil ani osoby zodpovedné za bombardovanie Juhoslávie, bez mandátu OSN (a teda podľa medzinárodného práva agresie) a následné zločiny na civilistoch (napr. zničenie medzinárodného rýchliku, kolóny utečencov a pod.) Preto, ako sa konštatuje v Memorande, „Tribunál“ môže byť považovaný len za politické používanie súdnych postupov v rámci systému dvojakých štandardov, ktoré sú zložkou silovej politiky Nového svetového poriadku NATO.
6.    K samotným udalostiam v Srebrenici odporúčam článok: Srebrenica po 13 rokoch, fakty a mýty na  http://www.prop.sk/srebrenica.html. Je otázne, či skutočne zahynulo až 8 000 ľudí, ako aj to, či to boli skutočne hlavne neozbrojení civilisti, ženy a deti.

Velislav Slovanský

Krátky zoznam nie tak dávnych amerických a židovských zločinov, ktoré neboli dodnes potrestané:

•    Deir Jassin, Palestína (9.4.1948): Židovskí vojaci z  teroristickej organizácie Irgun, ktorej veli neskorší izraelský premiér Menachem Begin, zavraždili 250 arabských civilistov.

•    Masaker Vietnamcov v dedine My Lai (16.3.1968): Americkí vojaci zmasakrovali 504 neozbrojených dedinčanov, v drvivej väčšine žien a detí. Z 26 obvinených napokon odsúdili len veliteľa Williama Caleyho za 22 obetí, pôvodne len na doživotie. Už na ďalší deň dostal od prezidenta Nixona milosť, trest mu zmiernili na 20-ročné domáce väzenie. Napokon si odsedel len 3 a pol roka.

•   Bombardovanie Juhoslávie (1999): 11 týždňové bombardovanie Juhoslávie vojskami NATO si vyžiadalo 3 500 obetí, z toho 2 500 civilistov. “Humanitné” bombardovanie zabíjalo aj vo vlaku pri dedine Grdelica (12.4., 14 mŕtvych) či v kolóne albánskych utečencov pri Djakovici (14.4., 73 mŕtvych) a Koriši (14.5., 100 mŕtvych)!

•    Afgánska vojna (2001-): Američania a ich spojenci zavraždili do dnešných dní pri rôznych útokoch najmenej 6000 civilistov. Najkrikľavejšie prípady boli: Karam (11.10.2001, 160 obetí), Khanabad (18.11.2001, 150 obetí), Kandahár (25.11.2001, 92 obetí), Herat (1.5.2007, 50 obetí), Hiderabad (29.6.2007, 80 obetí), Nangarhar (6.7.2008, 47 mŕtvych svadobčanov) a mnohí ďalšie evidentné útoky na civilistov.

•    Iracká vojna (2003-): Počas americkej vojenskej agresie proti Iraku zahynulo počas hlavných bojových operácii min. 7 500 civilistov. Od vtedy sa stalo obeťou amerických vzdušných útokov ďalších viac než 90 tis. civilistov.

•    Libanonská vojna (2007): Obeťou židovskej agresie, pod zámienkou boja s hnutím Hizballáh sa stalo 1 187 civilistov, z toho 1/3 detí.

Obete americkej masakry v dedine My lai (Vietnam):


Entries a komentáre feeds.

%d blogerom sa páči toto: