Samo – otázky a odpovede

6. máj. 2008 o 22:35 | Kategória: Projekt Studnica | Komentáre vypnuté na Samo – otázky a odpovede

Každého kto chce písať o počiatkoch našich národných dejín čaká nepríjemná dilema. Tá je spôsobená tým, že tieto sa doslova strácajú v hmle dávnoveku a kusých kronikárskych záznamov, ktoré si navyše často protirečia. Navyše je tu aj dvojaké poňatie dejín ako takých. Za prvé je to romantická škola, ktorá sa snaží posunúť dejiny našich predkov do čím vzdialenejšej histórie a za druhé tzv. pozitivistická škola, ktorá sa opiera len o jednoznačne zistené dôkazy a podložené tvrdenia. V konečnom dôsledku je jedna aj druhá chybná a pravda je kdesi uprostred. Za prvé romantická škola sa často mýlila a nebola schopná potvrdiť svoje tvrdenia dôkazmi s časti preto, lebo jednoducho pri úrovni vtedajšieho poznania jednoducho neboli k dispozícii a za druhé tzv. pozitivistická škola, ktorá sa opierala o jasné dôkazy či už vykopané archeológmi alebo nájdené v dávnych kronikách sa mohla mýliť v rovnakej miere. Ak sa totiž nenašiel dôkaz, to ešte neznamená, že neexistoval. Preto aj jej závery môžu byť v mnohom chybné indície bez jednoznačných dôkazov môžu tiež viesť k pravde.
Pozrime sa napríklad na prvý štátny útvar v našich dejinách – Samovú ríšu a položme si otázku, čo o ňom vlastne vieme. Samo sa v siedmom storočí postavil na čelo podunajských Slovanov viedol úspešné boje s Avarmia a Frankmi a vládol až do svojej smrti. Potom sa jeho ríša rozpadla. To sú zhruba fakty, ktoré nie je možné spochybniť. Je to však trochu málo. Všetko ostatné si musíme domyslieť na základe indícii a logiky Samových činov. Prvá otázka, ktorá vyskočí je otázka jeho pôvodu. Všeobecne sa predpokladá, že bol Frank. Avšak Spis o obrátení Bavorov a Korutáncov hovorí, že bol Slovan a vládol v Korutánsku. Teda aj v Korutánsku. Čo je teda pravda? Početné indície svedčia skôr v prospech verzie, že bol Slovan. Predovšetkým ak ho slovanské kniežatá zvolili za svojho vládcu, museli mu dôverovať a to do značnej miery. To je jasné. Dôverovali by však cudzincovi a navyše z krajiny, ktorá sa snažila rozšíriť svoje panstvo na východ, čiže inými slovami zabrať ich územia? Navyše letopisy jednoznačne svedčia o tom, že Samo rýchlo prevzal kultúru Slovanov a to až do takej miery, že franský posol Sycharius sa musel preobliecť za Slovana, aby sa k nemu vôbec dostal. Navyše jeho vyjadrovanie sa počas rozhovoru s ním nasvedčuje tomu, že Sycharius Sama nepokladal za rodáka. A ani Samo rozhodne nezavádzal nijaké franské obyčaje. Napríklad nepresadzoval ani šírenie kresťanstva. Vystáva otázka prečo. Nebol kresťanom? Tým by predsa ako Frank v tom čase rozhodne byť mal. Alebo mu jeho postavenie nič podobné neumožňovalo. Ktovie. Možno len konštatovať, že Samo sa rozhodne po svojom zvolení na čelo zväzu slovanských kmeňov za poddaného Franského kráľa rozhodne nepovažoval. A bol ním vôbec niekedy? Dosť ťažko, veď proti svojim údajným rodákom neprejavoval nijaké sympatie a viedol proti nim krutú vojnu, v ktorej Slovania pod jeho vedením na hlavu porazili ich vojská. Kde je teda pravda? Bol Samo skutočne Frank, ktorý si pod tlakom okolností dôkladne osvojil slovanské obyčaje alebo si ich vôbec osvojovať nemusel pretože bol Slovan?
Ďalšia veľká otázka sa týka vojny Sama proti franskej ríši. Franské vojská totiž v tom pamätnom roku 623 utrpeli porážku na mieste zvanom Vogastistburg a museli ustúpiť. Lokalizácia tohto miesta je a asi aj dlho ostane tajomstvom. Niektorí historici predpokladajú, že ide o starobylý Devín a okolie, iní tvrdia, že Samovo vojsko sa stretlo s franskými vojmi kdesi na hraniciach je dŕžavy a že Wogastistburg bol pohraničnou pevnosťou, prípadne franskou pevnosťou, ktorú Samo útokom obsadil a opevnil sa v nej. A znova chýba jednoznačný dôkaz. V starých kronikách totiž chýba akákoľvek pomôcka, ktorá by pomohla Wogastistburg bližšie lokalizovať. Znova teda prichádzajú na rad indície a nepriame dôkazy. Ak totiž predpokladáme, že jadro Samovej ríše ležalo v naddunajsku, v miestach kde sa neskôr nachádzala ríša mojmírovcov, tak potom by stotožnenie Wogastistburgu s Devínom či jeho okolím znamenalo, že sa jedná o centrum Samovej ríše. Možno o sídlo samotného Sama. O lokalizácii Samovej ríše do tohto priestoru už pochybuje len málokto. Inak by sa totiž nenachádzala v dosahu avarskej moci a teda by nebol dôvod viesť proti ním oslobodzovaciu vojnu. S lokalizáciou Wogastistburgu je to už zložitejšie. Odporcovia jeho lokalizácie do okolia Devína argumentujú tým, že franské vojská predsa nemohli preniknúť až do samého centra Samovej ríše. Ale skutočne nemohli? Čo ak ich tam Samo pustil náročky a pripravil im pascu? To by ostatne nebolo neobvyklé. Aj Rastislav či Svätopluk sa často pred útočiacim franským vojskom uchyľovali do hradísk a čakali kým sa nepriateľské sily vyčerpajú a potom ho nečakaným útokom zaskočili a porazili. A ich bojovníci boli predsa dedičmi Samových bojovníkov a nositeľmi rovnakej taktiky. Nemohol sa teda aj Samo zachovať podobne? Nemohol takticky stiahnuť svoje sily do opevneného hradiska a nechať nepriateľa vyčerpať sily pri jeho dobývaní a potom ho nečakaným úderom poraziť? Samozrejme, že mohol. Je to dokonca veľmi pravdepodobné. V takom prípade sa Wogastistburg mohol skutočne nachádzať v okolí Devína a možno to bol Devín samotný. Odpoveď na túto otázku by však definitívne dal len rozsiahly výskum opierajúci sa nielen o záznamy letopiscov, ale aj o poznatky rôznych odborov modernej vedy. Veď ak boli Nemci schopní presne lokalizovať miesto bitky v Teutoburskom lese, potom by sme my mali byť schopní potvrdiť alebo vyvrátiť domnienku, že Wogastistburg ležal v blízkosti Devína. Alebo je to tým, že Nemci si svoju minulosť vážia a my nie?

Roman RS

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: