Oficiálna história Sionizmu

16. apríla. 2008 o 23:02 | Kategória: História, Sionizmus | Komentáre vypnuté na Oficiálna história Sionizmu

Termín Sionizmus po prvý raz použil Nathan Birnbaum (Pseudonym: Mathias Acher)(1864-1937), Žid narodený vo Viedni. Vo Viedni spolu s ďalšími študentmi jeho  Univerzity založili “Kadimah” prvú židovskú ogranizáciu na Západe. V roku 1884 vydali prvú sionistickú brožúru ” Die Assimilationsucht” (“Asimilacia choroba či posadnutosť ”). Birnbaum založil, publikoval a spracoval Selbst-Emancipation! (“Vlastné oslobodenie !”) (1884-1894). Judah Leib (Leon) Pinsekr bol ďalší Žid, ktorý rozpracoval ideou sionizmu, periodicky podporoval “ideu židovskej renesancie a prezentoval presídlenie do Palestíny” , vo forme akciovej spoločnosti. Pinsker bol zároveň zakladateľ “Hibbat Zion”, politického sionistického hnutia.
Birnbaum vydal brožúru s názvom Die Nationale Wiedergeburt des Juedischen Volkes in seinem Lande als Mittel zur Loesung der Judenfrage (“Národné znovuzrodenie židov v domove ako prostriedok k vyriešeniu židovskej otázky ”), v ktorej vysvetlil idei sionizmu, na  ktoré nadviazal jeho nasledovník, politický sionista Herzl.

Theodor (Binyamin Ze’ev) Herzl, vizionár Sionizmu, Žid narodený v roku 1860 v Budapešti, bol vzdelávaný v duchovných židovských liberálnych osvietenstvách. Učil sa o hodnotách  voľnomyšlienkárskej kultúry. Jeho rodina sa presťahovala do Viedne, kde v roku 1884 získal doktorát práva na univerzite.  Bol spisovateľ, dramatik a žurnalista.

Prvý Sionisticky Kongres zvolaný Theodorom Herzlom vo Švajčiarskom Bazileji, bol ustanovený, ako symbolický parlament, ktorý sympatizuje s nástrojom sionistických cieľov. Kongres bol na mieste koncertnej haly v obecnom bazilejskom casine a konal sa 29. augusta 1897.

Prvého Sionistického kongresu sa zúčastnilo približne 200 delegátov zo 17 krajín.  Z nich 69 boli zástupcovia z rôznych sionistických spoločenstiev a zvyšok boli pozvaný hostia. V prítomnosti bolo desať „nežidov“, ktorý sa zdržali hlasovania. Kongresu sa zúčastnilo sedemnásť žien, niektoré z nich z vlastnej iniciatívy, ale väčšina ako doprovod manželov. Ženy nemali hlasovacie právo. Členské pravidlá boli odsúhlasené až v nasledujúcom roku  na Druhom Sionistickom Kongrese.

Hlavné body agendy boli prezentácia Herzlovho plánu, vládnuci politický systém a deklarácia Sionistických úloh bazilejského programu.

Vo verzii podrobenej kongresu na druhý deň rokovania spravilo podpredsedníctvo, zastúpené Maxom Nordauom, vyhlásenie : “Cieľ Sionizmu je vytvorenie domova pre židovských obyvateľov v zasľúbenej zemi chránených zákonom.“

Kongres uvažoval, stúpenci mienili dosiahnuť tieto ciele :
1.Propagácia určená pre osídlenie zasľúbenej zeme židovskými farmármi, remeselníkmi a výrobcami.
2.Organizácia a zjednotenie celého židovstva pod určenou inštitúciou, nielen miestnou, ale aj medzinárodnou, v súlade so zákonom každej krajiny.
3.Posilniť a vychovávať židovský národný cit a národné povedomie.
4.Prípravné kroky získať súhlas parlamentov, kde je to potrebné, na dosiahnutie cieľov sionizmu.

Na kongrese, bol Herzl zvolený za prezidenta sionistickej organizácie a Max Nordau za jedného z troch vice-prezidentov. Židovský kongres sa v rokoch 1897 – 1901 uskutočňoval každý rok. Následne každý druhý rok (1903-1913,1921-1939). Od druhej svetovej vojny sa stretával každé 4 roky.

Žid Leo Motzkin sa narodil v roku 1867 v Brovari blízko Kyjeva. V päťnástich rokoch ho poslali do Berlína navštevovať vysokú školu a usiloval sa o akademickú kariéru. Na univerzite v Berlíne, kde študoval matematiku a sociológiu, založil ruskú židovskú akademickú asociáciu, prvá židovská študentská spoločnosť v meste. Motzkin bol výrazne činný na prvom sionistickom kongrese. kde sformuloval časť  bazilejského programu. V neskorších rokoch položil výborné ťažisko kultúrnej otázky, obzvlášť s vážnosťou na hebrejský jazyk a vzdelanie. Bol zakladajúci členom demokratickej frakcie kde volal po demokratizácii sionistického hnutia na jeho začiatkoch.

Počas prvej svetovej vojny sa Motzkin presťahoval do Kodane, kde prevzal poverenie od sionistického organizačného úradu. Po vojne sa usídlil v Paríži kde pokračoval v hlavnej úlohe vedenia sionistickej veci. Značný dôraz položil na sionistickú činnosť v Diaspore, verili že toto zvýši hlavnú úlohu v židovskom živote. Diskutoval o politickom systéme na svetovom židovskom kongrese, kde prezentoval židovské záujmy na národnom a medzinárodnom fóre. Osobitne naliehal na proces práv pre židovskú národnú menšinu. Motzkin zomrel v roku 1933 v Paríži.

Politický sionizmus

Politický sionizmus zdôrazňoval význam politickej činnosti a považoval za hlavné ťažisko získanie politických pravidiel v Palestíne a podmienky pre vyhovenie sionistickému podnikaniu. Politický sionizmus sa spájal hlavne z menom Theodora Herzla. Jeho cieľ bolo získať právo, uznané svetovými veľmocami, na udelenú  židovskú suverenitu na židovskom Palestínskom území. Bazilejský program, v súlade s týmito princípmi zostavil oficiálne sionistické ciele na zriadenie pod verejným poriadkom, ochranu pre židov na území Palestíny. Organizačný a ekonomický mechanizmus bola  sionistická organizácia ( ZO ) , židovské národné fondy ( keren kaymant l´izrael ), židovská koloniálna dôvera a fond zriadený na uskutočnenie tohto programu

Praktický sionizmus

Praktický sionizmus zdôrazňoval praktickú zlatú strednú cestu na dosiahnutie sionistického cieľa, taký ako ALIYAH ( imigrácia ), vidiecka kolonizácia a vzdelávacie inštitúcie , napriek nedostačujúcim politickým podmienkam. Týmto sa priblížil k vzniknutému “Hibbat Zion” hnutiu z roku 1880, ktoré reprezentovalo politický sionizmus. Po smrti Theodora Herzla ( 1904 ), bol zmarený vznik listiny v Palestíne, v ktorí dúfali, a po ugandskom kontroverznom programe ( 1905 ). Jednalo sa o praktický sionizmus. Povolanie pre zosilnenie vidieckeho osídlenia v Palestíne, nadobudlo silu. Bojovníci tejto doktríny boli členovia “druhého aliyah”, ktorý v tom čase vyriešili tieto veci  v Palestíne. Založili vidiecku kolonizáciu, niektorý ďalej zladili princípy, budovať moderné mestá a založili prvý priemyselný podnik. V 1907 sa rozhodli založiť palestínsky úrad sionistického hnutia v Jaffe, na čele ktorého stál Dr. Arthur Ruppin, ktorý tiež posilnil tento prístup.

Toľko k začiatkom oficiálnej histórie Sionistického hnutia. Aká ale bola a je skutočná tvár a zámer Sionizmu?

Skutočná tvár Sionizmu

Pojem „Sión” je viacvýznamný. Pôvodne sa ním označoval juhovýchodný jeruzalemský pahorok, ktorý bol po dobytí Dávidom premenovaný na Dávidovo mesto. Neskôr bol obsah pojmu „Sión” rozšírený na celý Jeruzalem ako na mesto, z ktorého bude Jahve skrze svoj vyvolený národ vládnuť nad všetkými ostatnými národmi. Vynikajúci predstaviteľ sionistickej mystiky Martin Buber píše na túto tému vo svojej knihe „Sión – jeho cieľ a úloha” (Berlín, 1936, str. 32) takto:

„Pre veriaceho sionistu nie je starozákonná predpoveď mesiánskej spásy a Božej vlády z hory Sión historickou minulosťou, ale niečím, čo sa malo kedysi stať, „večná úloha duše židovského ľudu”, úloha, ktorej sa dostalo vyvolenému národu Božej zmluvy a len jemu, „synom Mesiášovým”. Túto úlohu môžu splniť len v krajine Izrael (Erez Israel), ktorej osídlením sa kedysi tento ľud stal národom. Tam sa celý Izrael musí obnoviť, aby mohol uskutočniť svoje mesiášske nadnárodné poslanie, totiž spásu sveta. Alebo inými slovami, zriadiť kráľovstvo Božie nad všetkými ľuďmi. Aby bol dosiahnutý tento cieľ, bude nevyhnutné sa stretnúť s hroziacou tyraniou nezmyselných, bezživotných a bezduchých hodnôt, ktoré zaviedli Západ tam, kde dnes je.”
Každý čitateľ zaiste pochopí, že Buber má na mysli kresťanstvo.

Mystický hlas sionistického hnutia zaznieva rovnako zreteľne aj z učenia o treťom izraelskom kráľovstve a treťom jeruzalemskom chráme. Prvé kráľovstvo zriadil Dávid po dobytí Jeruzalema okolo roku 1012 pr. Kr. Prvý veľchrám vybudoval jeho syn Šalamún. Dávidovo kráľovstvo sa rozpadlo počas asýrskeho (722) a babylonského (586) zajatia, kedy vyhorel aj veľchrám. Druhý veľchrám bol postavený podľa vzoru prvého, v rokoch 520 až 515 pr. Kr. Zorobábelom. Druhé kráľovstvo, hoc aj nie úplne nezávislé, zriadili Hasmeneovci v roku 142 pr. Kr. Ale už v roku 63 pr. Kr. bol popravený posledný Hasmeneovec a júdska tetrarchia bola pripojená k sýrskej provincii Rimanov. Rimania síce Herodovi udelili kráľovskú dôstojnosť, ale nebol to Žid a preto nie je Židmi pokladaný za Dávidovho nástupcu. V roku 19 pr. Kr. začal Herodes s prestavbou Zorobábelovho veľchrámu. Toto veľkolepé dielo však z rovnakých dôvodov nie je pokladané za tretiu veľsvätyňu. Táto stavba vyhorela v roku 70 po Kr., po dobytí mesta Titom. Cieľom sionistického hnutia sa teda stalo zriadenie tretieho kráľovstva s tretím veľchrámom. Časopis „The Washington Observer” z 15. decembra 1969 píše:

„Väčšina ľudí sa domnieva, že účelom sionistického hnutia je zriadiť v Palestíne krajinu pre utečencov. Nie je však tak. Skutočným účelom sionizmu je nastolenie kontroly nad celým svetom, prostredníctvom svetovej vlády (World Super-Governement)”.

Siónski mudrci hovoria v 1. protokole:

„Všetky národné vlády podrobíme našej zvrchovanosti, našej všesvetovej vláde (vo francúzskom origináli „Super gouvernement”).”

Na ceste k tomuto cieľu sa v súčasnej dobe všetkými prostriedkami politickej a ideologickej propagandy vštepujú izraelskému obyvateľstvu určité základné princípy, ktoré izraelský občan, ale antisionista Uri Avnery vo svojej knihe „Izrael bez sionistov” (Gütersloh 1969) formuluje takto:

a) Všetci Židia na svete tvoria jeden národ,
b) Izrael je židovský štát, ktorý bol zriadený pre Židov celého sveta,
c)  súčasné rozptýlenie Židov je dočasnou situáciou a skôr, či neskôr sa všetci Židia budú musieť presunúť do Izraela, aj keby sa tak stalo len pre nevyhnutné antisemitské prenasledovanie,
d) zhromaždenie týchto štvancov je raison ď etre Izraela a tomuto najvý­znamnejšiemu cieľu musia byť podriadené všetky ostatné ciele.

Siónski mudrci nezabudli ani na rasový moment. Vedúci talmudista a zakladateľ tzv. „duchovného sionizmu” Ašer Ginsberg (1856-1927) zvaný Achad Haam vo svojej knihe „Na rázcestí” (Berlín 1923, str. 103) napísal:

„Všetci Židia ako prostú samozrejmosť vedeli, že na stvoriteľskom rebríčku sú nasledujúce stupne: nerasty, rastliny, zvieratá, ľudia a najvyššie Židia.”

Zostáva len dodať, že štát Izrael má aj svoju verziu Norimberských zákonov. Je ňou zákon z marca 1971, ktorý hovorí:
„Židom je osoba, ktorá sa narodila zo židovskej matky a neuznáva inú vieru, než židovskú, alebo sa obrátila na judaizmus.”

Sionizmus je tá odroda judaizmu, ktorá vychádza z rasovej nadradenosti židovského národa a pokladá za nevyhnutnú podmienku všesvetovú vládu Dávidovho kráľovstva v Palestíne.

Kovlad

Zdroj: aktualitycislojedna.sk a europskenarody.info

Podrobnú neoficiálnu, ale pravdivú a objektívnu históriu Sionizmu si môžete prečítať v knihe Genéza sionizmu tu : Genéza sionizmu


Entries a komentáre feeds.

%d blogerom sa páči toto: