Mýtus a pravda o Slovanoch

16. apríl. 2008 o 22:59 | Kategória: Projekt Studnica | Komentáre vypnuté na Mýtus a pravda o Slovanoch

Jedným z veľmi populárnych mýtov o našich predkoch – starých Slovanoch je okrem mýtu o ich holubičej povahe aj mýtus o ich neschopnosti založiť si štát či vôbec nejakú pevnejšiu spoločenskú organizáciu. Tento mýtus vychádza z toho, že na čele slovanských štátnych útvarov často stáli cudzinci, predovšetkým Germáni. Tento mýtus je podobne ako mýtus o holubičej povahe našich predkov absolútnym nezmyslom. Slovania neboli totiž o nič menej štátotvorní než okolité národy. Svedčí o tom množstvo štátov, ktoré založili. Samozrejme neraz s cudzou pomocou, ale to ešte neznamená, že sa na tomto procese aktívne nepodieľali. Práve naopak, veď vo vznikajúcich štátoch mali absolútnu väčšinu a v ďalších generáciách cudzí element úplne asimilovali. Napriek tomu sa tieto štáty nerozpadli a pretrvali celé stáročia. Navyše ani cudzí pôvod slovanských panovníkov nie je až tak jednoznačne dokázaný, ako sa tvrdí. Tak napríklad knieža Samo, ktorý vládol na našom území sa označuje za Franka. Lenže v spise O obrátení Bavorov a Korutáncov  sa hovorí niečo iné. Podľa neho bol Samo Slovan, ktorý obchodoval s Frankmi. A Fredegar predsa tvrdí, že sa franský posol Sycharius musel prezliecť do slovanských šiat, aby ho Samo vôbec prijal. Ak bol teda naozaj Frank, veľmi rýchlo si osvojil slovanské zvyky a neváhal bojovať proti svojim údajným krajanom. Nechajme však dohady a pozrime sa na iný príklad zo starých kroník, ktorý jasne svedčí o tom, že Slovania už v 6.storočí mali položené základy pevnej spoločenskej organizácie.
    Menovite ide o spis Prokopiosa z Cézarei Knihy o vojnách. V knihe III., kap. 35 opisuje udalosti, ktoré sa stali v roku 549. Vtedy vypukol dynastický spor v kráľovstve Longobardov, ktorý vyústil do zavraždenia právoplatného následníka trónu Risiulfa. Na chorobu zomrel aj jeden z jeho synov. Druhý menom Ildigés utiekol k Slovanom. Počas nasledujúcej vojny medzi Gepidmi a Longobardmi sa s oddielom svojich verných a Slovanov pridal ku Gepidom a dúfal, že získa longobardský trón. Gepidi však s Longobardmi uzavreli mier a Ildigésa vyzvali, aby si našiel iné útočisko. Ildigés sa teda vrátil k Slovanom spolu s gepidskými dobrovoľníkmi. Potom sa spolu s oddielom nie menším ako šesťtisíc mužov vydal na cestu k Totilovi a Gótom, cestou porazil oddiel Rimanov, nespojil sa však s Gótmi, ale vrátil sa k Slovanom. Z uvedeného textu vyplývajú tieto závery. Za prvé, takmer určite sa jedná o našich priamych predkov, vzhľadom na lokalizáciu logobardského a gepidského kráľovstva v tých časoch. Za druhé, Slovania museli mať medzi susedmi povesť silného spoločenstva, pretože inak by u nich Ildigés sotva hľadal ochranu. Navyše fakt, že poskytli viac ako šesťtisíc mužov, svedčí o tom, že disponovali pomerne veľkou vojenskou silou. Nemohli predsa nechať rodové sídla bez ochrany, takže oddiel, ktorý poskytli Ildigésovi bol len zlomkom ich skutočnej ozbrojenej sily. Ak si to dáme do súvisu s útokmi Slovanov na Byzanciu, pri ktorých pravidelne porážali jej vojská, musíme dôjsť k záveru, že mali rozvinutú spoločenskú organizáciu a všetky predpoklady na vytvorenie budúcich štátnych útvarov aj bez cudzej pomoci.

Roman RS

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: