Lovci, pastieri a roľníci

3. apríl. 2008 o 21:28 | Kategória: Projekt Studnica | Komentáre vypnuté na Lovci, pastieri a roľníci

slovan-bojovnik.jpgKeď sa na začiatku deväťdesiatych rokov objavila na knižnom trhu kniha od Antonína Horáka O Slovanoch úplne inak, vyvolalo to malé zemetrasenie v kruhoch ľudí, ktorí sa zaoberajú históriou. Je však otázne do akej miery sú závery autora tejto knihy správne. Základnom myšlienkou jeho knihy je totiž tvrdenie, že lovecké pospolitosti nadobudli prevahu nad roľníckymi, podrobili si ich, privlastnili si výsledky ich práce a tento stav pretrval dlhú dobu. To tvrdenie je však nanajvýš sporné a to hneď z niekoľkých dôvodov. Predovšetkým je to z dôvodu rozdielnej početnosti lovcov a roľníkov. Lebo podľa prepočtov jediný lovec potrebuje k tomu, aby prežil 20 kilometrov štvorcových priestoru, zatiaľ čo rovnaký priestor poskytne obživu piatim tisícom roľníkov a ak pôdu zavlažujú počet sa zvýši na 35 až 40 tisíc! Ak by sa teda vzali do úvahy aj faktory horšej úrodnosti pôdy či nepriaznivého podnebia, je jasné, že roľnícky spôsob obživy je omnoho racionálnejší. Navyše pri obrábaní pôdy a chove dobytka nedochádza k takému počtu úrazov, vrátane smrteľných, ako pri love. A ak sa vezme do úvahy, že priemerný vek loveckej ženy bol asi 25 rokov, tak za ten čas mohla vychovať asi tak 3 – 4 deti, zatiaľ čo žena roľníka 10 – 12. Je to spôsobené tým, že žena lovca sa pre potulný spôsob života mohla starať naraz len o jedno dieťa, zatiaľ čo žena roľníka o viac. Navyše sa pri usadlom spôsobe života mohla o ne starať lepšie, v skultivovanej krajine nehrozilo toľko nebezpečenstiev a tým úmrtnosť detí poklesla. Výsledkom toho sa počet lovcov zvyšoval len nepatrne, zatiaľ čo počet roľníkov rástol geometrickým radom a v tretej či štvrtej generácii mohol dosiahnuť štyridsať násobok pôvodného stavu. Z toho jasne vyplýva, že nie lovci, ale roľníci mali snahu expandovať a zaberať nové územia. Viem, čo si teraz mnohí pomyslia, že lovci boli fyzicky zdatnejší a to im umožnilo vyrovnať početnú prevahu roľníkov. Je to bezpochyby pravda, ale na druhej strane si treba uvedomiť, že práve prechod na roľnícky spôsob života umožnil hospodárnejšie využitie pôdy a to postupom času viedlo k vytvoreniu nadproduktu, čo malo za následok, že časť obyvateľstva sa mohla špecializovať na výrobu nástrojov a ich zdokonaľovanie, čo zase viedlo k ešte väčšiemu nadproduktu. Podobne to bolo aj s výrobou stále dokonalejších zbraní. Inými slovami roľníci sa vďaka svojmu spôsobu životu pozdvihli na vyššiu úroveň sociálne – ekonomického rozvoja. Navyše im usadlý spôsob života umožnil postupne budovať opevnené sídliská, čo bola ich ďalšia výhoda. Naproti tomu lovci museli veľkú časť dňa stráviť zaobstarávaním si obživy. Zistilo sa napríklad, že osamelý človek žijúci z darov prírody potrebuje na zaobstaranie si obživy a jej úpravy 16 hodín denne. Ak predpokladáme, že osem hodín spí, na nejakú ďalšiu činnosť nemá čas. Samozrejme skupina ľudí je na tom o niečo lepšie, ale stále je oproti roľníckej pospolitosti v nevýhode. Sotva sa jej podarí vyprodukovať taký nadprodukt, ktorý by umožnil aspoň jednému členovi skupiny venovať sa nejakému remeslu, povedzme kováčstvu. Navyše lovci sa kvôli svojmu spôsobu života jednoducho nemohli spájať do nejakých veľmi početných skupín, takže proti početnejšiemu roľníckemu obyvateľstvu jednoducho nemali šancu a už vôbec mu nemohli vnútiť na dlhší čas svoju nadvládu, ako tvrdí Antonín Horák. Napriek tomu má vo svojich tvrdeniach čiastočne pravdu, len musíme lovcov nahradiť kočovnými pastierskými kmeňmi. Tieto na rozdiel od nich boli schopné vytvoriť nadprodukt, ktorý im umožňoval vyrovnať sa roľníckym pospolitostiam, navyše vďaka svojmu spôsobu života boli nesmierne pohybliví a dokonale ovládali kone, čím získavali istú výhodu. Žili tiež v početnejších a lepšie organizovaných spoločenstvách a vďaka potýčkam kvôli pastvinám a vodným zdrojom boli lepšími bojovníkmi. Boli to práve oni, kto bol schopní podrobiť si roľnícke pospolitosti aj na dlhší čas. Nakoniec sa však vždy prejavila početná sila roľníctva a jeho predsa len vyššia úroveň sociálne – ekonomického rozvoja a kočovníci sa buď medzi nimi rozplynuli, alebo zmenili svoj spôsob života. Príkladov toho je v histórii viac než dosť. Napriek tomu, čo bolo napísané hodnotím dielo Antonína Horáka vysoko a to predovšetkým preto, že predstavil iný pohľad na dejiny ľudskej spoločnosti a tým prinútil historikov k opätovnému overovaniu faktov. Nie je totiž nič horšie ako to, keď historici zaspia na vavrínoch a uspokoja sa s podľa nich nezvratnými pravdami.

Roman RS

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: