Krvavé výročie začiatku teroristických útokov na Srbsko

25. marec. 2008 o 23:10 | Kategória: Kosovo, Zahraničné udalosti | Komentáre vypnuté na Krvavé výročie začiatku teroristických útokov na Srbsko

stop-nato.jpgNa veľkonočný pondelok sme si pripomenuli smutné výročie začiatku teroristického útoku vojsk NATO na Juhosláviu (Srbsko). V Belehrade sa včera konala bohoslužba za obete náletov v chráme sv. Marka. V belehradskom parku Tašmajdan si kladením vencov uctili pamiatku 89 detských obetí bombardovania. Srbský prezident na tejto spomienke povedal: Nikdy nezabudneme na tie tragické dni a pre budúcnosť našich detí nesmieme dovoliť, aby sa niečo také stalo opäť.“ Vojenská intervencia teroristických náletov, ktoré podporovala aj slovenská vláda Mikuláša Dzurindu si vyžiadala najmenej 3.500 obetí, z toho 1.000 vojakov a 2.500 civilistov. Aliancia označovala civilné obete za „kolaterálne škody“.
Srbslá premiér Koštunica v nedeľu obvinil Západ s cynického zabratia Kosova v mene humanitárnej intervencie, ktorú aliancia nazvala Milosrdný anjel. “Teraz je to viac než očividné, že strašné ničenie Srbska počas bombardovania NATO malo len jeden cieľ – premeniť provinciu Kosovo na prvý štát NATO na svete,” vyhlásil Koštunica pre srbskú agentúru TANJUG. V severnej srbskej časti Kosovskej Mitrovice medzitým pokračovali protesty proti jednostrannému vyhláseniu nezávislosti Kosova. V dave sa objavili transparenty s heslami “Zastavte teror” či “Nie nezávislému NATO-štátu Kosovo”.

Pokračovali aj protesty pred budovou súdu, ktorého obsadenie začiatkom týždňa vyústilo do ťažkých stretov medzi srbskými demonštrantmi a vojakmi KFOR. Budovu súdu dnes zabezpečovali talianski a španielski príslušníci jednotiek NATO a nad severnou časťou Mitrovice krúžil vojenský vrtuľník.

Severoatlantická aliancia začala s bombardovaním Srbska 24. marca 1999 a pokračovala v nich 78 dní, kým vtedajší prezident Slobodan Miloševič podpísaním kumanovskej mierovej dohody nesúhlasil so stiahnutím srbských jednotiek z Kosova. Tie obviňovali zo zabíjania albánskych civilistov v rámci bojov proti separatistom.

Tri dni po podpísaní prímeria sa začalo sťahovanie juhoslovanských jednotiek z Kosova. Spolu s nimi opustilo juhosrbskú provinciu aj 250.000 Srbov a Nealbáncov, pripomenul srbský spravodajský server RTS.

Do Kosova prišlo 37.000 vojakov síl KFOR z 36 krajín, ktorí majú za úlohu dohliadať na mier a poriadok. Deväťdesiatpercentná albánska väčšina vyhlásila s podporou Západu nezávislosť 17. februára napriek tomu, že juhosrbská provincia je pod medzinárodným protektorátom.

“Nelegálne zriadenie veľkej americkej vojenskej základne Bondsteel (v Kosove) a prijatie Ahtisaariho plánu, ktorý určuje NATO ako rozhodujúcu autoritu v Kosove, odhaľuje skutočný dôvod, prečo Srbsko bolo hlúpo spustošené a prečo bol 17. februára nelegálne vyhlásený štát NATO,” uviedol Koštunica. Počas útokov padlo na územie JZR asi 100.000 ton škodlivého odpadu a 70.000 ton munície. NATO zhodilo na 112 lokalít prevažne na juhu Srbska a v Kosove aj muníciu s obsahom škodlivého ochudobneného uránu, ako aj 15 ton munície s rádioaktívnymi prímesami a 36.000 kazetových bômb.

Vtedajšia juhoslovanská vláda vyčíslila škody spôsobené útokmi na 100 miliárd dolárov. Bývalá Juhoslovanská zväzová republika podala na desať členských štátov NATO žalobu na Medzinárodnom súdnom dvore (MSD) v Haagu a obvinila ich z vojnových zločinov. MSD vyhlásil, že nie je v jeho kompetencii o tom rozhodnúť, pretože JZR v čase podania žaloby nebola členskou krajinou OSN.

Keď srbskí voliči v roku 2000 zvrhli Miloševiča a zvolili do vedenia štátu Koštunicu, Západ ho privítal ako reformistu. Teraz sa však Koštunica dôrazne vyslovuje z pozícií srbského nacionalizmu, pričom sa opiera o podporu Ruska a používa protizápadnú rétoriku, pripomína agentúra Reuters.

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: