História Kosova

26. februára. 2008 o 23:26 | Kategória: História, Kosovo | Komentáre vypnuté na História Kosova

kosovo-mapa.jpgKosovo (latinsky Cossovo, Cossobus, Merulae, srbsky Kosovo, albánsky e Kosovës) je srbské historické územie na Balkánskom polostrove, donedávna autonómna oblasť v Juhoslávii (Srbsku) o rozlohe 10.887 km². Počet obyvateľov je zhruba 2 milióny.

Územie Kosova bolo v stredoveku súčasťou srbského kráľovstva. V  8. – 12. storočí bolo súčasťou Rašky a potom zjednoteného Srbska. Raška sa stala jedným s centier tvoriaceho sa srbského štátu. Bolo to územie v povodí hornej Driny a Západnej (Srbskej) Moravy. Kosovo sa pokladá za kolísku srbskej štátnosti a srbského pravoslávia.
Kosovo bolo v 15. storočí ovládnuté Osmanskou ríšou. Na Kosovom poli sa už v roku 1389 na Vidov dan (deň sv. Víta) odohrala legendárna bitka srbských dejín, kde bol srbský knieža Lazar porazený vojskami sultána Murada I., ktorého sa podarilo v predvečer bitky Srbom zavraždiť. Oblasť Kosova v dobe osmanskej nadvlády tvorila súčasť Macedónska.

V priebehu ďalších storočí sa z Kosova násilne vysťahovala podstatná časť slovanskej populácie a naopak, boli sem presídľovaný moslimský Albánci. Po prvej balkánskej vojne bola roku 1913 oblasť Kosova rozdelená medzi Srbsko a Čiernu Horu, roku 1918 sa stala súčasťou kráľovstva SHS (Srbov, Chorvátov a Slovincov), respektíve Juhoslávie. 
Po definitívnom vytýčení Albánskej hranice v 20. storočí došlo ešte k menším úpravám v prospech Juhoslávie.
V rokoch 1941-1944 bola väčšia časť územia Kosova formálne pričlenená k Veľkému Albánsku pod talianskou správou. Po kapitulácii Talianska bolo územie krátko okupované nemeckými vojskami.
Po obnovení Juhoslávie v roku 1945 tu bola v októbri 1945 vytvorená v rámci Srbska, autonómna oblasť Kosovo-Metohija  (názvy dvoch kotlín tvoriacich oblasť Kosova). Od roku 1970 má autonómne územie súčastný názov. Národnostné, ale aj nábožensky motivované spory medzi pravoslávnymi Srbmi a moslimskými Albáncami v 80. rokoch a separatistické tendencie časti albánskej politickej reprezentácie vyústili v roku 1988 v administratívne obmedzenie autonómie, ktoré boli v roku 1990 potvrdené zmenou v Srbskej ústave. Naopak albánsky poslanci kosovského parlamentu vyhlásili Kosovo za zvrchovanú a rovnoprávnu súčasť Juhoslávie, jeho odtrhnutie od Srbska a vytvorenie nezávislej samostatnej zväzovej republiky v rámci Juhoslávie. Tento akt Srbsko neuznalo. Srbská vláda v oblasti zaviedla takzvanú nútenú správu a naopak v roku 1991 albánska politická reprezentácia vyhlásila nezávislú Republiku Kosovo. Do jej parlamentu sa roku 1992 konali voľby a toho istého roku bol zvolený za kosovského prezidenta albánec Ibrahim Rugova. Srbská vláda považovala všetky tieto akcie za nelegálne.

Separatistické snahy kosovských Albáncov a teror ozbrojených albánskych skupín musel Belehrad riešiť aj represiami voči civilnému obyvateľstvu, ktoré albánskym teroristom pomáhalo. Pod zámienkou obavy, aby nedošlo k občianskej vojne a obojstrannej genocíde sa štáty Európskej únie rozhodili do oblasti vyslať svoje ozbrojené sily. Snažili sa prinútiť k jednaniu juhoslovanskú vládu a albánskych predákov, vrátane veliteľov takzvanej Kosovskej oslobodeneckej armády (UÇK), ktorú juhoslovanská vláda označila za teroristickú organizáciu, aby prijali ich plán. Plán výslednej dohody pre urovnanie krízy v Kosove pripravený Západom a predpokladané rozmiestnenie jednotiek NATO v oblasti, Belehrad odmietol. Juhoslovanská politika tak vyvolala odpor Západu. V marci 1999 zahájili štáty NATO vojenskú operáciu s cieľom donútiť juhoslovanskú vládu násilím k prijatiu západného návrhu. Počas jedenástich týždňov bombardovania napätie a etnické čistky v Kosove ešte zosilneli. Z Kosova utieklo viac, ako milión obyvateľov, najmä do Albánska, Macedónska, Čiernej Hory a ostatných európskych štátov. Tisíce civilistov bolo zavraždených. Pod nátlakom padajúcich bômb na civilné srbské ciele Belehrad v júli 1999 kapituloval a musel súhlasil s rozmiestnením medzinárodných ochranných síl NATO a Ruska (KFOR) v oblasti. Situácia sa značne skomplikovala. Pod taktovkou albánskych teroristov, ktorí vyvolávali etnické čistky na srbskom obyvateľstve, muselo znovu Kosovo opustiť značná časť kosovských Srbov. Kríza sa neriešila a opakovane vyhrocovala. Albánci sa vyhrážali vyhlásením nezávislosti. Vyčkávali na vhodnú príležitosť. Tá nastala vo februári 2008, kedy za podpory USA a NATO vyhlásili Albánci jednostrannú nezávislosť Kosova. Srbsko túto nezákonnú akciu neuznalo a odsúdilo. V oblasti nastali ďalšie vlny protestov a prehĺbenie napätia. Srbi považujú Kosovo sa súčasť svojho zvrchovaného územia a nemienia sa ho dobrovoľne vzdať. Kosovo je, bolo a bude Srbsko.

Kovlad


Entries a komentáre feeds.

%d blogerom sa páči toto: