Jan Kučera: zbytočná smrť za zbytočnú stranu

28. január. 2008 o 23:14 | Kategória: AntiAntifa, Reakcie | Komentáre vypnuté na Jan Kučera: zbytočná smrť za zbytočnú stranu

jan-kucera.jpgMohol som si ušetriť prácu a vystačiť si z niekoľkými obrázkami. Stačilo prebehnúť stránky antifašistických skupín a zo širokej ponuky oslavujúcej násilie stačilo prebrať zopár ráznych a výhražných sloganov. Mohol som napríklad skombinovať heslo „Tam patríš“ s veľavravným obrázkom čiernej rakvy na príbramskom cintoríne. Mohol som si tiež vypožičať obrázok z internetového albumu zabitého antifašistu, šikovná je napríklad tá, kde pózuje na cintoríne. Pripísalo by sa napríklad „Nie si tu trochu priskoro?“  A deti by sa zabávali. Ale deti majú byť ticho, keď hovoria muži.

Naši antifašistický chlapci sú podivný spolok. Majú plnú hubu rovnosti a spoločnosti, kde rasa je iba sociálnym konštruktom a hranice vedú popri neprekonaných múrov vytýčených triedami. To je teória, avšak v praxi svojou usilovnou snahou pátrať po homosexuáloch a štvrtinových Židoch medzi svojimi nepriateľmi pripomínajú skôr krížencov strážcov norimberských zákonov, ktorí sa v pevnom objatí skrížili s Ku-Klux-Klanom, z ktorého im ostali tváre skryté pod dokonale nepreniknuteľnými maskami. Môže niekoho prekvapiť, že prvý zabitý český antifašista tohto storočia padol pod ranami bajonetu, ktorý pevnou rukou zvieral cigánsky neonacista? Ach, ten zmätok v detských dušičkách! Rýchle sa napíše vyhlásenie – v češtine sa pôvod páchateľov priznať musí, pretože ho aj tak každý pozná. Ale v anglickej verzii pre zahraničie sa taktne zamlčí, aby snáď nemuseli zahraničný súdruhovia riešiť zásadnú dilemu: tak čo, preženieme náckov, alebo radšej usporiadame cigánsky pogrom?
Sú to aj tak len obvyklé silácke reči a zase sa bojuje len do poslednej kvapky tlačiarenskej čiernej. Vedia naši antifašisti zomierať? Robí im dobre pozerať sa, ako sú presilou lynčovaní ľudia na uliciach a v metre, posielajú si po internete obrázky, kreslia komiksy a vyrábajú vtipné samolepky, ale nie sú schopný z rovnakou samozrejmosťou prijať tak jednoduchú a činorodú pravdu, že v násilných politických konfliktoch musia prinášať obete obidve strany. Skáčte svojim obetiam jeden, alebo dvakrát do roka po hlavách, kopte ich do rebier a nechajte sa u tohto úsmevného víťazstva natáčať televíznymi štábmi. Uvedomte si ale, že môže prísť okamih, kedy sa iný budú s podobne pobaveným úsmevom pozerať na to, ako jeden z vás dostáva priamo pred priemyslovou kamerou od svojho nepriateľa zásahy bodákom. Násilie prináša len stupňujúce sa násilie a vy ste tí, kto sa na rozbehnutí nekonečnej špirál nemalou mierou podieľajú. Môžeme to chápať tak, že Jan Kučera svojim činom rázne prenechal všetky tie diskreditačné články, špicľovanie a internetové ohováranie svojim zbabelejším kolegom, napriek tomu je paradoxné, že práve štvanie od monitorov a heroická a patetická propaganda priviedla mladého človeka, ktorý by aj tak napokon dostal rozum, s definitívnou a nemennou fatálnou platnosťou na ostrie noža o nič rozumnejšieho ideového protivníka. A pritom mohol mladý zmätený antifašista svojej zemi v dohľadnej dobe pomôcť v boji s omnoho nebezpečnejším protivníkom, ktorý postupne zaplavuje Európu. Statočný na to bol dosť.

Milan Špinka – Národní myšlenka

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: