Strana SMER sa rada prezentuje ako sociálna, národná a kresťanská. Sú to však len slová. Ide jej len o to, aby získala hlasy voličov, urobí teda to, čo má podporu ľudí. Nezaujíma žiadne principiálne postoje k žiadnej spoločenskej otázke. Plne sa to naposledy prejavilo v prípade otázky tzv. registrovaného partnerstva. Táto inštitúcia, ktorá má postaviť zvrhlý, neprirodzený a proti Božiemu poriadku idúci zväzok dvoch ľudí rovnakého pohlavia na úroveň posvätného zväzku manželského a tým priblížiť našu spoločnosť k Sodome a Gomore zatiaľ nemá podporu verejnosti. Treba povedať, že chvalabohu. Preto ani Smer túto iniciatívu nepodporil, nie však preto, že by bol v princípe proti nej. Jednoducho slovami Dušana Čaploviča vyjadril presvedčenie, že ešte nie je správna doba, pretože nadpolovičná väčšina voličov je proti. Inak povedané verejnosť ešte nie je natoľko zmanipulovaná, aby podobnú nehoráznosť a proti Bohu smerujúcu drzosť dokázala prijať ako samozrejmosť. Preto je proti aj Smer. Ak sa však podarí Slovákov v tejto otázke spracovať, na čom už usilovne pracuje, podobne ako iné národy, potom Smer svoj postoj zmení a diabolskému plánu nebude už nič stáť v ceste. Pýtam sa však, môže sa takto správať skutočne národná, kresťanská a sociálna strana, odpoveď je dúfam každému jasná – Nie. Skutočne národná, sociálna a kresťanská strana musí vždy a za každých okolností podobnú snahu jednoznačné a prísne odmietať, nech by už mala akúkoľvek, hoci stopercentnú podporu zmanipulovanej verejnosti, čo sa Boh dá nikdy nestane. Ako som už povedal Smer žiadnou národnou, sociálnou či kresťanskou stranou nie je a preto nemá ani jasný a jednoznačný postoj ani k tejto otázke. Nakoniec, ku ktorej ho má? Veď celá táto strana vznikla ako galimatiáš názorov a spoločensko – politických prúdov bez jednotiacej myšlienky či jasne vyhradeného postoja. Ide o združenie ľudí, ktorí sa riadia heslom kam vietor, tam plášť a neurobia nič, čo by ich stálo voličské hlasy. Ide o ľudí bez chrbtovej kosti, ktorí sa slepo riadia prevládajúcim trendom a naoko sa prikrývajú frázami o národe, sociálnej politike a kresťanských hodnotách a to len preto, aby sa slovenskému voličovi zalíškali. O ich skutočnej tvári bez masky, za ktorú sa zúfalo snažia skryť svedčia ich praktické činy: prijatie lisabonskej zmluvy, chystané zavedenie eura a v neposlednom rade aj alibistický postoj v otázke potratov či tzv. registrovaného partnerstva.

Roman RS

Prečítajte si brožúru Slovenskej pospolitosti o tom, či sa naozaj niečo zmenilo nástupom Ficovej vlády alebo sa len pokračuje v politike predošlých vlád…

Sťahujte tu:

http://www.pospolitost.org/tlacoviny/letakyabroz.html

Nie je žiadnou novinkou, že popierať židovský holokaust je u nás trestné. Čo je ale popieranie? Podľa logiky Pavla Mešťana, pôvodným menom Marmorstein  (1) (riaditeľa Múzea židovskej kultúry) je popieraním holokaustu aj zaraďovanie interupcií k najväčším genocídam 20. storočia! Toto miesto totiž židia rezervovali len pre holokaust! Mešťan sa pre Markízu vyjadril doslovne takto: “Hovoriť, že sa to zaraďuje medzi najväčšie genocídy 20. storočia, kde za tú najväčšiu genocídu považujeme holokaust, tak z môjho hľadiska je to popieranie holokaustu.” (2) Ak by sme mali brať jeho pomätený výrok vážne, mohli by sme vytvoriť novú definíciu holokaustu: “Holokaust je najväčšou genocídou 20. storočia, majúcou na svedomí 6 miliónov židov, zavraždených v plynových komorách koncentračných táborov, vykonanou nacistami, ku ktorej sa nedá prirovnávať žiadna iná genocída a to ani spôsobom, že ju zaradíme k tým najväčším.” Popretie ktoréhokoľvek slovíčka tejto definície by malo byť podľa neho trestný čin. Medzi tými najväčšími môže byť totiž len jedna a žiadna iná. Iné genocídy k najväčším nepatria - veľký je len holokaust. Asi takto uvažuje Mešťan… A kto uvažuje inak, ten popiera holokaust a je kriminálnik! Svojou logikou zabije dve muchy jednou ranou - kriminalizuje odporcov interupcií a zároveň potvrdí, že najväčšími obeťami v histórii boli židia a preto ich nemôžme kritizovať. Ak by sme sa predsalen opovážili, musíme byť antisemiti, nacisti, fašisti a tí najhorší ľuďia vôbec… A tí patria pred súd…

Obáva sa snáď, že označením interupcií za genocídu a ich porovnávaním s holokaustom by už neboli židia až takými veľkými obeťami? Že by sa ich politika už nemohla skrývať za holokaust? Že by každý pochopil, akú výhodnú hru už viac než 50 rokov hrajú?

Každopádne židia nás chcú presvedčiť, že jedinými trpiteľmi v dejinách boli len oni a preto nedajbože, aby boli martýrmi aj iní. Nemôžme si predsa dovoliť kritizovať národ, ktorý vytrpel zo všetkých najviac…

Vraždiť desiatky miliónov nevinných detí ročne totiž podľa žida Mešťana nieje genocídou. Tou je len židovská modla, zvaná holokaust! Čudná matematika? Alebo je pre neho život žida viac než život akéhokoľvek iného človeka? Rasizmus v židovskom podaní…

Apropo: Viete kto je Pavol Mešťan? Jeho boľševickú minulosť približuje článok: Nacionalisti, komunisti, fašisti a sionisti od Mordechaja Kapustu, ktorý nájdete tu: http://mordechajkapusta.blogspot.com/2005/10/nacionalisti-komunisti-faisti-sionisti.html

Velislav Slovanský

Zdroje:

(1) http://www.slovenka.sk/index.php?id=blog&no=2294

(2) http://video.markiza.sk/tv-archiv/televizne-noviny (24.06.2008, Šokujúce fotografie sa vracajú)

Turistický klub Slovenskej pospolitosti pokračujúc vo svojej tradícii výletov po našej krásnej prírode, si dal 21. júna za cieľ vystúpiť na ďalší zo známych slovenských vrchov - Klenovský vepor (1338 m.n.m.). Túru, ktorej sa okrem členov SP, vrátane jej Hlavného vedenia zúčastnili aj hostia z Oravskej stráže a Košíc, sme začali v ranných hodinách v dedine Utekáč pod Veporskými vrchmi. V poobedňajších hodinách sme už stáli na rozložitom vrchole Klenovského Vepra, ktorý je zaujímavý svojou polohou, izolovanou od prístupových ciest, ako aj omnoho menším počtom turistov, ako v iných slovenských horách.

Ak máte v záľubu v turistike a spoznávaní krás našej vlasti, ak vás už nebaví vysedávať len pri pive, ale chcete niečo zažiť a spoznať ľudí podobného národného zmýšľania, pridajte sa do Slovenskej pospolitosti a okrem tak potrebnej práce za Boha a národ zažijete aj chvíle oddychu s kamarátmi, spojené s budovaním tela i ducha.

Z obsahu:

- Najdrahšia elektrina v Európe? Na Slovensku!

- Postupná likvidácia slovenského národa

- Pán prezident Dr. Jozef Tiso o alkohole

- Necenzurované správy

- Mal Darwin pravdu?

- O vodcovskom princípe

- Zoznam významných a vplyvných židov: Komunisti a socialisti zo Sovietskeho zväzu

Prúty v tlačenej podobe si môžete objednať cez e-mail: pruty@pospolitost.org

Sťahujte tu: Prúty č. 24

Spojme spoločne sily a ukážme Systému, že sú tu ľudia, ktorí chcú slobodu.

Bližšie info na :  www.pochod.tk

Cez víkend som sa prišiel pozrieť na 2. ročník národných leteckých dní v Piešťanoch. Ako hlavný spolu usporiadateľ je uvedené ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Na tom by nebolo nič zvláštne. Až na tú podivnú propagandu a nábor do profesionálnej armády. Lákali ľudí nie na vstup do armády kvôli ochrane vlasti, ale kvôli peniazom. To bol hlavný ťah. Veľký zárobok a o vlasti ani slovo. Nie brániť národ ale veľa peňazí a ,,dobrodružný život, možnosť dostať sa aj na zahraničné misie“.
Podľa vlastných skúseností viem, že akékoľvek prejavy národnej hrdosti sú v armáde tvrdo potláčané. Správny vojak v Slovenskej armáde má byť iba žoldnierom pre teroristickú organizáciu NATO. Posledný vojaci skutočnej armády Slovenskej republiky totiž naposledy slúžili v prvom Slovenskom štáte. Dnes už to nie je armáda ktorá má slúžiť záujmom národným, ale iba zbierka vrahov pre záujmy sionistické.
Najlepšie keď regrúti nemajú žiadne myslenie iba sa stanú otrokmi životného štýlu v armáde, peniaze, prípadne byt, vzrušujúci život, dovolenka, vyhliadka na slušný dôchodok. Len žiadny zdravý úsudok, žiadne otázky. Rob to čo ti rozkážu, veď máš za to zaplatené. Riskuj život v cudzích misiách veď máš zaplatené. Zabíjaj deti, veď máš za to zaplatené! Nie, ja nie som humanista. No ľudia humanizmus hlásajú a robia pravý opak.
Všetci sa dokonca stávame vrahmi detí a civilistov pretože každý vojak je platený aj z našich daní. Strácame množstvo peňazí na pochybné vládne zákazky od ministerstva vnútra. Kedy si budeme môcť povedať nie, nechcem , aby peniaze z mojich daní šli na takéto veci? V stavovskom demokratickom systéme by to bolo možné. No v superparlamentnej démonokracii to možné nie je! Tu máte slobodnú možnosť vybrať si farbu protivníkovej figúrky.

Svetozár Piešťanský

Keď pred niekoľkými rokmi občania Francúzska a Holandska odmietli v ľudovom hlasovaní európsku ústavu, viacerí politici sa nechali počuť, že tento neúspech ich nezastaví. Inak povedané, uskutočnia sa kozmetické úpravy a všetko sa začne odznova. Výsledkom bola lisabonská zmluva, ktorá mala nahradiť európsku ústavu. Bola to však len skutočne kozmetická úprava, ktorá mala predovšetkým zabezpečiť, aby sa už neopakovalo fiasko s euroústavou. Recept bol jednoduchý, istými zmenami sa jednoducho dosiahlo to, že lisabonskú zmluvu mohli pokojne a schváliť parlamenty a nebolo potrebné ľudové hlasovanie. Inými slovami išlo opozíciu podomového obchodníka, ktorého vyšmaríte dverami a on sa vráti oknom. Taký bol plán ničiteľom suverenity národných štátov. Chvalabohu im vďaka Írsku nevyšiel, Íri totiž trvali na referende a to podobne ako ľudové hlasovanie vo Francúzsku a Holandsku dopadlo v neprospech lacnej náhrady euroústavy. A tak ako ona aj lisabonská zmluva skončí niekde v koši, aby ju po čas nahradil ďalší dokument, ktorí ukuchtia kdesi v Bruseli. A všetko sa začne odznova, akurát, že nabudúce sa poistia lepšie a dá sa predpokladať, že v konečnom dôsledku bude jedna z tých verzií euroústavy schválená. Možno si teraz položíte otázku, aký to má potom zmysel, keď nakoniec sa dokument nového mena, ale starého obsahu schváli? Nuž asi taký, že tieto neúspechy a neschopnosť presvedčiť verejnosť o prospechu týchto v bruselskej politickej kuchyni pripravených gebuzín pre rádového občana európskych krajín, nútia politikov krkolomne obchádzať zákony, ktoré si sami vytvorili. A takéto obchádzanie vlastných predpisov a pohŕdanie hlasom ľudu, pokiaľ sa nevysloví v ich prospech môže v konečnom dôsledku viesť k oprávneným otázkam, aká je to vlastne demokracia, teda vláda ľudu, keď nám na schválenie posúvate rovnaké nepodarky pod stále inými názvami, ba dokonca si ich sami schvaľujete na parlamentnej pôde, aby vám ich ľudové hlasovanie nezmietlo zo stola. Veď už samotný fakt, že ani jedna z týchto zmlúv, ktoré mali pretvoriť Európu na superštát neprešla ľudovým hlasovaním o čomsi svedčí, teda aspoň o tom, že obyvatelia aspoň niektorých krajín si príliš vážia svoju svojbytnosť, než by sa jej zriekli v prospech nejakého superštátu. Ich jasné nie je záchranou aj pre náš štát, kde politická špička neriskovala odmietnutie v ľudovom hlasovaní a schválila stratu našej suverenity na parlamentnej pôde. Preto by sme sa mali poďakovať Francúzom, Holanďanom a Írom za ich pronárodný postoj a jasné odmietnutie zlatanín, ktoré mali pripraviť európske krajiny o ich suverenitu. My sme tú možnosť nemali a ani ju mať nebudeme.

Roman RS