Weblog Slovenská pospolitosť

Víkend v Horovciach a Medzeve

pospolitost — Tue, 31 Jan 2012 20:35:16 +0000

Tento víkend sa na východe Slovenska konali 2 stretnutia členov ĽSNS s občanmi. V sobotu sa stretnutie konalo v Horovciach – okres Michalovce, kde nás privítal starosta obce. Kultúrny dom, kde sa konalo naše stretnutie sa plne zaplnil, čo predstavovalo približne 200 až 250 ľudí, ktorí si prišli vypočuť naše názory. Aj napriek tomu, že bohužiaľ zo zdravotných dôvod sa nemohol zúčastniť líder strany Marian Kotleba , tak stretnutie prebehlo na dobrej úrovni a občanov čakalo viacero predstaviteľov Ľudovej strany Naše Slovensko. S prejavmi vystúpili Ing. Jozef Mihalčin (č.18) z Vranova Nad Topľou, Bc. Slávka Kavuličová (č.43) zo Spišskej Novej Vsi, Michal Buchta (č.20) z Ružomberka, František Bednár (č.5) z Popradu, Mgr. Ivan Pavlisko (č.6) z Ružomberka a pán starosta Horoviec Vladimír Decha. Po prezentácii svojich názorov a prejavov ešte stretnutie pokračovalo v podobe diskusie s občanmi, čo bolo v podstate konečnou fázou oficiálneho stretnutia.
V nedeľu sme vyrazili do Košického kraja, do obce Medzev. Cesta bola pre nás veľmi zaujímavá, keďže sme si vybrali skratku skrz Úhornú a Smolník, čo nám v podstate trvalo asi o hodinu dlhšie, ako keby sme išli dlhšou cestou. To sme ešte nevedeli, že z druhej strany, zo smeru Jasov uvidíme po ceste späť kultúrnu vložku v podobe extrémistickej osady, preplnenú extrémistami, ktorí sústavne likvidujú a rozožierajú naše krásne Slovensko.
Na stretnutí v Medzeve sa aj napriek chorobe ujal slova líder strany Marian Kotleba, ktorý občanom predstavil a vysvetlil 10 bodov pre ozdravenie slovenskej ekonomiky, ktoré máme ako prioritu v zmenách, ktorých sa držíme a chceme presadiť v parlamente. K slovu sa potom dostal novodobý Andrej Hlinka v podobe Mgr. Ivana Pavliska, ktorý svojim veľmi pútavým prejavom si vyslúžil zaslúžený potlesk. Bohužiaľ kvôli časovej tiesni a pracovným povinnostiam viacerých predstaviteľov Ľudovej strany Naše Slovensko nestihli vystúpiť viacerí rečníci a diskusia s občanmi tiež musela byť skromnejšia, čo nás naozaj veľmi mrzí.
Každopádne obraz, ktorý sa mi naskytol pri pohľade na primitívnych cigánov na východnom Slovensku a vyjadrenia, či osobné skúsenosti občanov s týmto agresívnym etnikom ma zas a znova len utvrdili, že nesmieme ustúpiť ani milimeter vzad. Každým dňom sa tento problém s retardovanými psychopatmi, ktorí najskôr vám zjedia psa a potom vás zabijú sekerou kvôli 5 eurám, len a len zväčšuje. A ja vážne už nechcem, aby to pokračovalo, pretože sa nemôžem prizerať, ako vraždia slušných ľudí, ktorí vybudovali svojou prácou tento štát. Priznám sa, že aj u nás v meste, je pomerne dosť početná skupina cigánskeho etnika. No (nie len) na východnom Slovensku je to vážne už extrém. A ľudia z Bratislavy by si mali uvedomiť, že tento extrém sa šíri nezastaviteľne po celej našej krajine. Pokiaľ si neotvoria oči a naďalej budú voliť tých istých, tak aj oni sa budú môcť čoskoro stať obeťou nejakého nebezpečného predátora.
Ja len dúfam, že zmena nastane už v marci, aby aj ľudia z východného Slovenska mali možnosť žiť život bez strachu o svoj holý život! Aby sa nebáli o svoje domy, psy a majetok. Pretože báť sa má ten, čo robí takéto svinstvá. Báť by sa mal každý asociál z osady aj z parlamentu!
Preto nevoľte tých, ktorí rozpredali tento národ a z asociálov spravili chránený druh.

Voľte číslo 10, voľte Ľudovú stranu Naše Slovensko

Michal Buchta, kandidát č.20

Pozn. redakcie: Videá s akcií dodatočne pridáme, keď budú spracované.

Naozaj len vtip?

pospolitost — Mon, 30 Jan 2012 22:15:45 +0000

Na rannej prechádzke sa Dzurinda náhle potkol a spadol. Ukázalo sa, že to bola porážka. A pretože podľa hesla “Zdravie nie je biznis” nemala blízka nemocnica dostatok personálu, tak zomrel. Onedlho stál pred nebeskou bránou a Svätý Peter ho privítal: – “Vítaj na Nebesiach, ale skôr, než sa tu usadíš, tak sa zdá, že tu máme malý problém. Málokedy tu máme slušných demokratov a tak si nie sme tak úplne istí, čo s nimi.” – “To nie je žiadny problém, jednoducho ma pustite ďalej, som dobrý kresťan, som veriaci.” – “Rád by som ťa pustil ďalej, ale mám pokyny priamo od Boha. Hovorí, že pre zavedenie novej politiky demokratického ŠTÁTU musíš stráviť jeden deň v Pekle a jeden deň v Nebi. A potom si sám vyberieš, kde chceš stráviť Večnosť. – “Ale ja už som rozhodnutý. Chcem do Neba!” Svätý Peter odviedol Dzurindu k výťahu a zišli dolu do pekla. Brána Pekla sa otvorila a Miki se ocitol na krásnej zelenej lúke. Pripadal si tam ako v Raji. Zelená tráva, slnko svieti, ale nie je príliš teplo. Vanie mierny vlahý vetrík. Všade sú malé krčmy s pivom, párkami a údenými kolenami, tienené šumiacimi stromami. Všade postávajú slávni demokrati, sám Tony Blair ho víta. Pod gaštanom diskutuje Sulík, Havel s Angelou Merkelovou. Všetci sa voľne prechádzajú, hrajú kolky a futbal. Na obed si dávajú bifteky, grilované prasiatka, šampanské a plzeň. Sám diabol priniesol Dzurindovi pohár oroseného piva a rezeň. – “Daj si jedno, Miki!” “Nie, sľúbil som, že už nebudem piť a budem štíhly”, odmieta Dzurinda – “Toto je peklo, synak. Tu môžeš jesť a piť čo chceš a neuškodí ti to, skôr prospeje.” Miki si teda dá a zistí, že sa mu diabol páči, že je to fajn chlapík, ktorý vie rozprávať korenené vtipy a vyvádzať o statným kanadské žartíky. Jednoducho presne to, čo majú demokrati radi. Všetci si skvelo užívajú a skôr než si to Dzuri uvedomí, deň sa skončí. Všetci sa s ním búrlivo lúčia a mávajú mu, keď nastupuje do výťahu. Keď se dvere výťahu znovu otvoria, je zase pri bráne Raja a svätý Peter naňho čaká. – “Tak a teraz je čas na návštevu Raja”, a otvára mu bránu. A ďalších 24 hodín je Miki donútený tráviť čas s partiou čestných, vychovaných ľudí, ktorí majú radi spoločnosť, ale hovoria o iných veciach než o jedle, o peniazoch, a chovajú sa k sebe slušne a úctivo. Žiadne hrubé vtipy alebo kanadské žartíky. Nie sú tam ani žiadne krčmičky a aj keď je jedlo dobré, biftek a údené kolienko to nie sú. A všetci sú chudí. Niet tam nikoho, koho by poznal. A naviac sa k nemu nikto nechová ako k dôležitej osobe. – “No toto, na niečo takéto ma Fígeľ so Sulíkom nepripravili. Ani Bugár s Miklošom sa o tomto nezmienili,” hovorí si Miki. Deň sa skončil a svätý Peter sa vrátil. – “Tak, strávil si deň v Pekle a deň v Nebi. Teraz si vyber, kde stráviš Večnosť.” Ale Miki dlho nepremýšľa a rozhodne sa hneď: – “Nikdy som si nemyslel, že toto poviem – vieš Nebo bolo krásne, a tak… ale ja si naozaj myslím, že patrím k priateľom do Pekla.” Tak ho Peter odvedie k výťahu a on schádza stále dolu až do Pekla. Dvere výťahu sa otvárajú a ocitne sa uprostred pustatiny pokrytej odpadkami a toxickým odpadom. Vyzerá ako púšť, ale je to ešte horšie. Asi ako bane v okolí Prievidze. Je vydesený, keď vidí svojich priateľov, oblečených v zdrapoch, ako prikovaní k reťaziam zbierajú do plastových vriec odpadky pri ceste. Stenajú a vzdychajú od bolesti, tváre a ruky majú čierne od špiny. Diabol pristúpi k Dzurindovi, objíme ho okolo ramien. Ten se otrasie a hovorí: – “Tomuto nerozumiem, bol som tu včera, všade slniečko, trávička zelená, pivo tieklo prúdom. Stále sme sa flákali a bolo to skvelé. A teraz je tu pustatina, všade iba neporiadok a všetci vyzerajú biedne.” Diabol sa na neho pozrie, prefíkane sa usmeje a povie: – “No, zlatý môj, včera to bola volebná kampaň, dnes si si nás už zvolil!”

A čo vy? Tiež naletíte na peknú a drahú kampaň?

Slovo vodcu o ĽSNS

pospolitost — Fri, 27 Jan 2012 11:42:47 +0000

Dnes vám predstavím svoj subjektívny aj objektívny názor na Ľudovú stranu Naše Slovensko. Myslím si, že mám na to plné právo, keďže som stál pri jej vzniku. Subjektívny preto, že sme sa na začiatku s Marianom Kotlebom vohnali do doslova šialeného kolotoča práce pre stranu a pre našu budúcnosť. Nuž a objektívny preto, že po voľbách v júni 2010 som sa prestal venovať strane a pokračoval som v práci pre moju ,,rodnú“ organizáciu, Slovenskú pospolitosť. Získal som tým nadhľad nad vecami straníckymi.

Všetko to začalo niekedy koncom júla 2009. Vtedy nás šokovala informácia z médií, ktorá nás dostala. Na východnom Slovensku cigáni dobili dôchodcu a vytĺkli mu pri tom oko. Rozčúlilo nás, prečo niekto bije ľudí len tak, a nikto s tým nič nerobí. Nebol to jediný prípad, tento sme však akosi viac zaregistrovali. Jediné, čo sme mohli spraviť bolo ísť na miesto činu a zastať sa obyčajných ľudí, ktorých sa nikto nezastane. Vtedy sme tam šli pod jediným heslom: nemáme čo stratiť. Aj keby sme tam s Marianom prišli dvaja, vedeli sme, že sa chceme len úprimne zastať slušných ľudí, na ktorých vláda kašle. To, čo sa tam udialo bolo prekvapujúce: masa ľudí ktorá nás čakala, vrátane policajných ťažkoodencov a eštébáckych provokatérov v dave a následný policajný masaker na príkaz „Veľkého Kaliho“. Po tomto sme vedeli, že už nemôžeme prestať, no takisto sme vedeli, že naše občianske združenie nemôže nič na politickej scéne zmeniť. Preto sme sa rozhodli opäť založiť politickú stranu.

To však v našom štáte nie je vôbec jednoduché, pretože sa od roku 1993 zákony ohľadom založenia politickej strany tak sťažili, aby slušní občania nemohli konkurovať politickej oligarchii v rovnom politickom boji. Začali sme teda tým základom, čo sme potrebovali. Desať tisíc podpisov na petíciu za založenie politickej strany Naše Slovensko. Približne týždeň po incidente v Šarišských Michaľanoch som vyrazil s tromi ďalšími dobrovoľníkmi na cestu po východnom Slovensku. Cieľom tejto skoro týždennej cesty bolo zmapovať situáciu a získať podpisy pod spomínanú petíciu. To, čo som ja, človek vyrastajúci na západnom Slovensku, videl počas tohto „výletu“, sa dá nazvať naozaj len tak, ako to neskôr pomenoval Marian Kotleba: kultúrny šok. Krásna slovenská príroda, dobrosrdečnosť slovenského ľudu z dedín Šariša a Spiša, doslova terorizovaná indivíduami z osád, ktoré boli akoby z iného času či vesmírnej reality. Kto neverí, odporúčam mu navštíviť obec Chminianske Jakubovany, samozrejme ak ho neodradí pohlaď na osadu pred touto obcou. Bolo to približne 15. augusta, keď nás volali občania mestečka Krompachy. Ráno nás preventívne s Marianom a pár ďalšími zobralo ozbrojené komando kukláčov vraj na podanie vysvetlenia ohľadom udalostí z pred týždňa. V ten deň v Krompachoch nestávali vlaky ani autobusy, dokonca bola odkláňaná aj doprava mimo trasy tohto mesta. Obrovské policajné manévre v meste a policajné hliadky na všetkých príjazdových cestách, zatýkanie a predvádzanie slušných občanov, to je spomienka na ministra vnútra za SMER ,,Veľkého Kaliho“. Keďže sme tam nedorazili, neviem ako to prebiehalo, ale vraj bolo celé mesto na nohách. To môžem potvrdiť až z druhej akcie v Krompachoch, kam som sa ja dostal, avšak bez Mariana, pretože ten musel opäť niečo vysvetľovať polícii. Tam bolo naozaj celé mesto na nohách. Takéto boli teda začiatky ešte pred tým, ako sa nám podarilo vôbec založiť politickú stranu. Najprv sme začali chodiť približne raz za dva týždne na zavolanie občanov z nejakej problémovej oblasti, neskôr sme začali sami nahlasovať akcie v rôznych mestách či dedinách každú sobotu, nakoniec sme skončili tromi mítingmi v sobotu a dvomi v nedeľu každý týždeň. Z našich životov sa stal kolotoč. Od pondelka rána do piatku poobedia sme boli v našich zamestnaniach, aby sme mali z čoho žiť a financovať našu činnosť. Od piatku poobedia do nedeľnej noci sme fungovali pre stranu. Ako odmena nám bola neustála policajná pozornosť. A to nevravím ako trpeli naše rodiny, naši blízki strachom, že nás pozatvárajú alebo sa nám stane nejaká „nehoda“. Naše manželky a priateľky nás v podstate ani nevideli. Od augusta 2009 do júna 2010 som pravdepodobne spoznal prevažnú časť uniformovaných policajtov na Slovensku. Takéto teda boli naše začiatky.

Od januára 2010 sme už mali politický subjekt Ľudovú stranu Naše Slovensko. Začali sme v auguste 2009 dvaja a od januára nás bolo osem, ktorí sme sa tomu venovali naplno. Zdá sa vám to nemožné? Aj mne. Na celú Slovenskú republiku bolo osem ľudí, ktorí sa venovali politickej strane naplno, respektíve vo svojom voľnom čase po zamestnaní. Týchto osem ľudí dokázalo zaplatiť pol miliónovú kauciu, bez ktorej sa nemôžete zúčastniť vo voľbách, z úverov a úspor. Osem ľudí dokázalo obehať veľkú časť Slovenska a vzbudiť záujem ľudí. Bola to naozaj ťažká práca ale položili sme základ pre budúcnosť. Mali sme obrovské prekážky, policajné perzekúcie, lepili sa na nás provokatéri, agenti SIS či z vojenskej rozviedky. Všetko sme prestáli len pre budúcnosť Slovenska. Skúšali nás zastrašiť, keď to nepomohlo tak nás skúšali podplatiť, keď ani to nepomohlo tak nám chodili dohovárať že oni nie sú takí zlí. A teraz už chodia Mariana Kotlebu prosiť. Začali sme ôsmi, teraz má strana svojich krajských a okresných koordinátorov a stále sa k nám pridávajú noví ľudia.

To čo sa z médií nedozviete o Ľudovej strane Naše Slovensko je jediná, skutočná pravda. Nedozviete sa dokonca ani len skutočné meno strany, aby ste pri voľbách nemali komu dať svoj hlas. Mediálne embargo trvá, aby ste ani nevedeli že tí, ktorí bojujú za práva slovákov idú do volieb a máte možnosť voľby, nie len neustále voliť tých istých parazitov. Stále sa splieta len o Kotlebovcoch, extrémistoch z Pospolitosti a tak podobne. Slováci už vedia, že v Slovenskej pospolitosti ani v Ľudovej strane Naše Slovensko nie sú žiadni extrémisti, pokiaľ za extrém nie je považované to, že chceme na Slovensku za slušnú prácu slušne žiť, že chceme Slovensko slovenské bez parazitov a príživníkov! Pokiaľ je toto extrémizmus tak v tom prípade áno, ja som extrémista. Pretože ja odmietam žiť len preto, aby som chodil do práce, ja chcem pracovať aby som mohol slušne žiť. Ja chcem, aby z môjho syna nevyrástol otrok ale slobodný človek, ktorý bude milovať svoju vlasť a žiť krásny život. Ja chcem, aby moji rodičia mohli dožiť život na dôchodku nie vyberaním kontajnerov, ale ako ľudia, ktorí tu zanechali potomka, odpracovali si svoju časť a majú si dožiť život v dôstojnosti. Takisto sa chcem dožiť vnúčat, ktoré si budú vedomé svojej národnej identity a budú poznať svojich rodičov. Je možné, že práve toto je ten extrémizmus, pretože to chceme pre seba a pre všetkých slušných ľudí, no zatiaľ to je dovolené len pár vyvoleným svetoobčanom, ktorí z nás chcú spraviť otrokov. Pýtam sa vás, ste takí istí extrémisti ako ja?! Tak vitajte v klube, asi je nás na Slovensku väčšina a mali by sme si vládnuť sami.

V nás Slovákoch je totižto zakorenený odpor k politike ako takej a v duchu, že politika je panské huncútstvo, sa jej každý úprimný človek vyhýba. Toto klamstvo sa začalo šíriť v ľuďoch už za prvej Česko-slovenskej republiky, vtedy ho však porazila Slovenská ľudová strana na čele s Andrejom Hlinkom a dejinné svetové udalosti. Po druhej svetovej vojne a po zničení nášho slovenského štátu sme upadli do šialeného otroctva zvaného komunizmus. Po zmene totality z červenej na pseudohumanistickú sa tento podvod usadil v ľudoch veľmi hlboko a prijali ho za samozrejmosť. Prijali slobodu, avšak zodpovednosť za ňu už nie.

Preto dnes radi slobodne nadávajú na politiku ale každé voľby odmietnu prejaviť zodpovednosť za svoju budúcnosť. Nezúčastňujú sa politického boja v prospech seba, ale len odovzdajú hlas takzvanému menšiemu zlu či dokonca odignorujú voľby.

Toto je najhoršie zlo, ktoré sa musíme na Slovensku odnaučiť. Politika nie je panské huncútstvo, politika nie je pre politikov a ich plné vrecká, ale je pre ľudí. Odnaučme sa tomuto klamstvu, na ktoré doplácame my všetci. Toto je tajomstvo skrývané nielen pred občanmi Slovenska ale aj sveta. Spoločnými silami porazme krízu na Slovensku a dajme tak príklad celému svetu. V roku 2010 sa ešte nechali Slováci oklamať, uverili tým psom, ktorý ich neustále hrýzli. V marci 2012 sa už oklamať nenechajte. Slováci máte možnosť voľby a tak už nevoľte žiadne menšie zlá, voľte dobro, voľte Ľudovú stranu Naše Slovensko!

Marcel Urban

Vodca Slovenskej pospolitosti

Politika a politikárčenie

pospolitost — Tue, 24 Jan 2012 19:36:06 +0000

Pred nedávnom som dosť ostro zareagoval na jedného kamaráta, ktorý mi v našej debate povedal, že jeho politika nezaujíma, že on je národovec a bude sa venovať veciam národným, pripomínať si národných buditeľov, naše sviatky, no od politiky však chce mať pokoj. Po tomto jeho vyjadrení akoby mi bol šidlom do zadku pichol, až som nadskočil a ostro som sa ohradil proti tomu. Nemôže mi to mať však za zlé, mám viac skúseností a hádam väčší prehľad. Viem, že to nie je len jeho názor, mnoho vynikajúcich Slovákov má názor podobný. Tu naplno zaúčinkovala propaganda o tom, že politika je panské huncútstvo a slušní ľudia ,,ruky preč od politiky“. Ja sa však pýtam, či nebol každý náš národný buditeľ v prvom rade politikom? Či každý náš národný sviatok nie je sviatkom politickým? Vari boli štúrovci len literáti? Či sa hlinkovci len o spásu našich duší starali? Nie, boli v prvom a najhlavnejšom rade politici, ktorí svojou politickou činnosťou starali sa o náš národ. Ak by sme ostali len pri spomínaní pri pomníkoch a plakaní pri hroboch, veru nadšení by boli vládcovia tohto sveta. Im vtedy do panslávov a vlastizradcov nadávali, pretože sa politicky zasluhovali o národ slovenský. Nám teraz do extrémistov nadávajú nie preto, že len spomíname na nich, ale preto, že sa zaujímame o ich politický program pre Slovensko, zrovnávame situáciu a berieme si príklad.

Nedivím sa však znechutením ľudí a ich odporom k politike, avšak musím hneď dodať, že je to nie preto, že by bola politika zlá vec, ale preto, že sa nechali oklamať a politiku im zamenili s politikárčením. To je to, čo nám predvádzajú hádam od roku 1945. Politikárčenie a nie politika. To je jednou z našich úloh, totižto vysvetliť ľuďom, že politika nie je pre rodinu a blízky okruh toho ktorého poslanca, ale politika- tá skutočná, je pre ľudí. Pretože politika nás sprevádza od kolísky po hrob. Politika je o tom, koľko stojí rohlík, ktorý zjeme na raňajky ráno a je aj o tom, koľko stojí toaletný papier, ktorý potom večer na záchode použijeme. Je o tom, aby sme nežili preto, aby sme chodili do roboty, ale aby sme chodili do roboty, aby sme mohli slušne žiť. Všetko sa týka politiky a preto tí, ktorí si nad ňou umývajú ruky, nech sa nikdy nesťažujú! V duchu našich národných hrdinov, v duchu hesla, ktoré nám zanechal náš drahý pán prezident Jozef Tiso: „Slováci, všetko čo robíte- sebe robíte!“ , v tomto duchu bude robiť skutočnú politiku Ľudová strana Naše Slovensko a Slovenská pospolitosť ju bude vždy podporovať. Nech zhynie politikárčenie, nech žije poctivá slovenská politika.

Svetozár Pieštanský

Stretnutie priaznivcov ĽSNS v Piešťanoch.

pospolitost — Mon, 23 Jan 2012 19:44:24 +0000

Dňa 21. januára 2012 sa na môj podnet konalo v Piešťanoch stretnutie priaznivcov Ľudovej strany Naše Slovensko. Ujal som sa úvodného slova ako domáci a predstavil som hostí, kandidátov do NRSR v nastávajúcich voľbách, teda seba ako kandidáta č. 14, pani Máriu Sýkorovú, Petra Kováča, Vladimíra Pavlíka a nakoniec volebného lídra Mariana Kotlebu.

Ako prví sa v krátkosti predstavil predseda západoslovenského klubu ĽSNS, Ing. Peter Kováč. Po ňom nasledoval príhovor celoživotného bojovníka proti totalitám akéhokoľvek druhu, pána Vladimíra Pavlíka. Pán Pavlík sa ako obvykle venoval otázke sociálnej a dokazovaniu zhubného vplyvu ponovembrových vlád na slovenský ľud. Pán Pavlík je faktografista a každú kauzu má riadne doloženú faktami. Preto by vo svojom prejave mohol pokračovať aj celé hodiny. Ako posledný vystúpil so svojim príspevkom Mgr. Marian Kotleba, volebný líder Ľudovej strany Naše Slovensko. Oboznámil prítomných nielen so situáciou týkajúcou sa cigánskeho problému, ale aj s vykorisťovaním slušných pracujúcich ľudí nadnárodnými firmami, požívajúcich na Slovensku všemnožných výhod, no správajúcich sa k zamestnancom ako k robotom a rozkrádaním národného majetku a podobne. Nezabudol prítomných požiadať o ich hlas v nastávajúcich voľbách, pretože je to hlas pre budúcnosť Slovenska.

Na záver bol čas na otázky ľudí na kandidátov. Tu ma zaujal jeden pán, ktorý sa pýtal či môžeme pomenovať celoeurópsky problém s asociálnimi občanmi jednotlivých štátov. Marian Kotleba reagoval, že vnímame tento vývoj situácie v Európe. No nedá sa porovnať situácia v takzvaných západných štátoch EÚ s našou, pretože u nás je problém s domácim obyvateľstvom, ktoré sa nedokázalo prispôsobiť doslova počas stáročí, kdežto v zahraničí sú to prisťahovalci, ktorí pôsobia negatívne. Dotyčný pán rozvíjal diskusiu v tom smere, či sme si vedomí, že za túto celoeurópsku situáciu je zodpovedné jedno centrum a či ho vieme pomenovať. Nakoniec si odpovedal aj sám, že je to židovstvo, teda judaizmus. Proti tomuto som sa musel ozvať aj ja a to tým, že ĽSNS, ako aj SP, je proti akejkoľvek kolektívnej vine hádzanej na kohokoľvek, preto nie sme proti židom či nikomu inému na základe jeho náboženstva. Jediné, proti čomu bojujeme, je tá najzhubnejšia, najfašistickejšia a najrasistickejšia ideológia a tou je sionizmus.

Už Marian Kotleba pred tým upozorňoval, že nie sme tí, čo hádžu všetkých cigánov do jedného vreca. Pretože je mnoho slušných pracujúcich cigánov, ktorí doplácajú na svojich súkmeňovcov a takisto aj medzi bielymi Slovákmi je mnoho asociálnych parazitov.

Po tejto diskusii vystúpil ešte pán z Moravian Nad Váhom s tým, že ĽSNS je jediná strana ktorá chce skutočne zmenu a to od základu, pretože chceme zaviesť do tohto prehnitého systému priamu demokraciu, kde bude mať občan svojho kandidáta nielen voliť, ale v prípade sklamania sa aj odvolať.

Potom už Marian Kotleba poďakoval všetkým za účasť a poprial príjemný zbytok víkendu. Nasledovalo už len fotenie sa občanov s kandidátmi a prianie čo najväčšieho úspechu v nadchádzajúcich voľbách. Chcem sa ešte raz poďakovať mojim „kolegom extrémistom“, že merali cestu do Piešťan z rôznych kútov Slovenska a mojim rodákom z Piešťan či blízkeho okolia za účať na stretnutí.

S pozdravom

Verní sebe-svorne napred!

Marcel Urban

Vodca Slovenskej pospolitosti

Kandidát č. 14 za Ľudovú stranu Naše Slovensko.

Neverte klamárom a otvorte si oči

pospolitost — Thu, 19 Jan 2012 22:26:55 +0000

Notorickí a bezcitní klamári, to je slušnejšia definícia politikov, ktorí nám tu znepríjemňujú život už takmer 20 rokov. Dvadsať rokov sa striedajú tí istí, ktorí sklamali už mnohokrát. Tí, ktorých vždy osvieti len pred voľbami a ktorí dennodenne klamú a zavádzajú celý slovenský národ. Či je to ľavicová vláda, či pravicová, rozdiel v tom nie je. Klamstvá, sľuby a zavádzanie je typickým znakom tých darmožráčov, ktorým sa dlhodobo darí klamať a balamutiť slovenský národ.
V predvolebnom období vždy počujeme o zvyšovaní platov, dôchodkov, o nových riešeniach, či znížení nezamestnanosti. Miliónové reklamy, bilboardy, reklamné spoty, letáky, plagáty, mítingy, kde hrávajú rôzne skupiny a rozdávajú sa keksíky, či guláš, to sú ich pracoviská. Pracoviská, v ktorých dennodenne klamú občanov, aby im dali svoj hlas. Presviedčajú ich každé 4 roky, že už sa zmenili a už majú nové riešenia. Realita je taká, že naivný národ im uverí a hneď po voľbách sa opäť zmení rétorika a zabudne sa na predvolebné sľuby. Jediné, čo počujeme je, že si musíme opäť uťahovať naše opasky, na ktoré sme už museli vybiť nové dierky. Zvyšovanie cien, zvyšovanie nezamestnanosti a neskutočné zvyšovanie štátneho dlhu je to, čo vám ako vďaku, že ste ich volili, ponúknu. Nie len, že zle hospodária s našimi peniazmi, ale oni zadlžujú ešte aj naše deti a deti našich detí.
Či sú tam Dzurindovci, či Ficovci, či hociktorí iní, ktorí už sedeli v parlamente, je úplne jedno. Možnosť sa ukázať už dostali. A využili to jedine tak, že sa dobre nabalili a na slušných Slovákov sa vykašľali. Darmo môže strana, ktorá už niekoľko rokov sedela v parlamente tvrdiť, že má nové riešenia. Veď aj predtým nám tvrdili, že riešenia za ktoré zahlasovali sú tie najlepšie. No pravda bola úplne niekde inde. A keď teraz výjde na povrch, že spravili veľkú chybu, tak namiesto vyvodenia dôsledkov a ospravedlnenia, nám tu budú tvrdiť, že majú zase nové riešenia. No takéto riešenia stoja náš národ nemalé peniaze, o ktoré prídeme, len pre to, že im v tých klamárskych hlavách chýba zdravý sedliacky rozum.
Každá normálna matka a otec sa dokážu postarať o svoju rodinu. Majú nejaký príjem a z toho minú len toľko koľko majú. Nikdy nie viac. Snáď nebudú zadlžovať svoje deti do budúcna. Takto dokáže hospodáriť s ozaj skromným obnosom takmer každá rodina na Slovensku. Nedokážu to len dve skupiny, ktoré sú si navzájom dosť podobné. Jednou skupinou sú cigáni a druhou politici, ktorí nám tu predvádzajú divadlo už takmer 20 rokov. A my im na to ich predstavenie chodíme stále dookola. Stále na to isté predstavenie, ktoré predvádzajú každé predvolebné obdobie. Ja mám toho už dosť a na to ich opakované predstavenie už vážne nemám žalúdok. To, čo dokázali za ich pôsobenie v parlamente už nezatieni ani 100 ročná milionárska a opäť klamárska predvolebná propaganda.
Preto podporujem zmenu. Preto podporujem tých, ktorí tú zmenu naozaj chcú, a ktorí už nechcú, aby nám tu ničili našu krajinu obyčajní klamári.
Preto aj ja podporujem 100%-tných ľudí. Preto podporujem Ľudovú stranu Naše Slovensko.

Michal Radivoj Buchta

Stretnutie s občanmi – Smižany

pospolitost — Tue, 17 Jan 2012 09:18:28 +0000

Ďalšie stretnutie kandidátov ĽSNS s občanmi sa konalo v nedeľu 15.1.2012 v Smižanoch, neďaleko Spišskej Novej Vsi. Už tradične bola sála zaplnená a množstvo občanov, ktorí neprišli v dostatočnom predstihu, si nemali ani kam sadnúť. Aj napriek tomu, že pred prejavmi neprišli hrať žiadne skupiny, napriek tomu, že sa nerozdával guláš, či pivo, tak sa sála zaplnila na 150%, čo sa nedarí ani tým stranám, ktoré si v predvolebných prieskumoch kupujú tie najlepšie miesta. Darmo môžu médiá klamať a zavádzať ľudí, že jediná skutočná opozícia tohto systému, ktorú predstavuje práve ĽSNS, nemá volebný potenciál a hlas tejto strane je strateným hlasom. No každý, kto sa zúčastnil nejakého nášho stretnutia iste pochopil, že nie len zapredané médiá, ale hlavne tí skorumpovaní politici sa začínajú poriadne triasť na tých svojich drahých stoličkách, pretože podpora od verejnosti našej strane je každým dňom väčšia a väčšia a už si aj slepý všimol, že najnovším kandidátom do parlamentu je práve Ľudová strana Naše Slovensko. Už veľa ľudí pochopilo, že je to jediná nádej pre náš národ v týchto ťažkých časoch, kedy sa zo Slováka stáva iba lacná pracovná sila a druhotriedny občan. Občan, ktorý je znevýhodňovaný oproti rôznym parazitom.

Ako jediná strana sme podporovaná nie finančnými chápadlami z mafiánskeho pozadia lichvárskych darmožráčov, ale obyčajnými a odhodlanými občanmi Slovenska, ktorí si už povedali DOSŤ!
Preto v týchto časoch, kedy sú Slováci naozaj už len otrokmi vo vlastnom štáte, sú zatracovaní, diskriminovaní , je na nich páchaný rasizmus a musia čeliť častým nájazdom novodobých nadľudí(rozumej cigáni), sa zrodila nádej. Nádej na zmenu, nádej na budúcnosť aj pre naše deti! Zrodila sa Ľudová strana Naše Slovensko. Z ľudí, ktorých neosvietilo len pred voľbami, ale ktorí sa svojou sústavnou prácou snažia zmeniť tento stav už dlhé roky! Avšak veľká zmena sa dá dosiahnuť jedine politickou cestou a preto Ľudová strana Naše Slovensko zastrešuje odhodlaných a roduverných Slovákov, ktorých neženie túžba po moci a peniazoch, ale túžba po spravodlivosti, návrate hrdosti slovenskému národu a hlavne dôstojného a slušného života pre Slovákov a Slovenky.
Ale vráťme sa k stretnutiu predstaviteľov strany s občanmi v Smižanoch. Priebeh stretnutia bol nasledovný :

Na úvod privítal zúčastnených líder strany Mgr.Marián Kotleba (kandidát č.1).(Video s úvodným slovom M.Kotlebu si môžete prezrieť: TU.)

Líder dal nasledovne slovo Františkovi Bednárovi ( kandidát č.5), ktorý je aj predstaviteľom Svetového združenia bývalých Česko-slovenských politických väzňov( video s príspevkom F.Bednára si môžete prezrieť: TU ).

Po ňom dostala slovo Bc.Slávka Kavuličová (kandidátka č. 43) , ktorá je poverená riadením východoslovenského klubu strany.(Video s príspevkom S.Kavuličovej nájdete: TU.)

Následne sa ujal slova líder Ľudovej strany Naše Slovensko Mgr. Marián Kotleba ( kandidát č.1). (Video s príspevkom M.Kotlebu nájdete : TU).

Potom vystúpil novodobý Andrej Hlinka v podobe Mgr. Ivana Pavliska ( kandidát č.6). (Video s príspevkom I.Pavliska nájdete: TU).

A ako posledný vystúpil so svojim príspevkom Ing.Rudolf Weiss, ktorý je okresným koordinátorom ĽSNS pre okres Košice (kandidát č.38). (Video s príspevkom R.Weissa nájdete: TU).

Na úplný záver dostali občania možnosť vyjadriť sa, alebo podať otázku pre predstaviteľov strany ĽSNS vo voľbách kandidujúcej pod číslom 10 a tým sa vlastne oficiálne ukončilo stretnutie s občanmi Smižian a okolia. Po ukončení sa ešte niektorí sympatizanti vyfotili s Marianom Kotlebom a verím, že spokojní odišli domov prehovárať svoju rodinu a známych, aby aj oni dali hlas tej pravej strane.
Aj z tohto stretnutia sme všetci odchádzali ešte viac odhodlaní brániť každého slušného občana na Slovensku, v čom sa líšime od každej inej politickej strany, ktorá vidí politiku len ako biznis a vlastné obohatenie!

Za slušných ľudí, proti parazitom… Na stráž!

Michal Buchta kandidát č.20

Tisícky ľudí podporili protest v Zlatých Moravciach

pospolitost — Mon, 16 Jan 2012 21:37:51 +0000

Zlaté Moravce 14. január 2012 – protestné zhromaždenie ľudí s názvom Za bezpečné Zlaté Moravce, ktoré organizovala Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) spolu so Slovenskou pospolitosťou (SP). Dôvodom tohto zhromaždenia bola zvýšená kriminalita zo strany cigánskej minority v Zlatých Moravciach a nečinnosť polície pri riešení trestných činov spojených s touto minoritou. Neutíchajúce problémy v Zlatých Moravciach si žiadali odpoveď slušných občanov, ktorí sú nespokojní so situáciou. Najmä po poslednej udalosti, ktorá sa stala 1.1.2012, kedy cigáni pri silvestrovských oslavách zlynčovali občanov Zlatých Moraviec. Preto sa predsedníctvo ĽSNS rozhodlo, že je potrebné, aby sa obyvateľov Zlatých Moraviec niekto zastal a pomohol im. Zhromaždenie prebehlo v mestskom amfiteátri v Zlatých Moravciach.
Už hodinu pred začatím zhromaždenia nedočkaví ľudia postávali v areáli amfiteátra i mimo neho. Pred začatím zhromaždenia už bolo v areáli plno ľudí, ktorí nedočkavo očakávali príhovory kandidátov za poslancov do NR SR za ĽSNS. Kapacita amfiteátra je asi 3000 ľudí, bol zaplnený do posledného miesta, dokonca niektorí ľudia museli stáť až vonku, pretože sa dovnútra už nezmestili. Prišli mladí, starí, deti, bohatí, chudobní, dokonca celé rodiny, všetci, ktorí sú nespokojní a nie je im jedno, akú budúcnosť budú mať ich deti. Drvivú väčšinu osadenstva tvorili občania Zlatých Moraviec, no pricestovali ľudia z celého okolia.
Mgr. Marian Kotleba, volebný líder ĽSNS, uviedol prvého rečníka, kandidáta na poslanca za ĽSNS (č.19), Jakuba Škrabáka z Hlohovca, pobočníka Vodcu SP. Jakub Škrabák sa vo svojom príhovore venoval problematike kriminality v Zlatých Moravciach, ktorú v drvivej väčšine pácha cigánska menšina. Zhrnul prípady, ktoré sa odohrali v tomto meste v minulosti, i prípad, ktorý sa odohral na nový rok a poukázal na to, že problém s neprispôsobivými občanmi je dlhodobým problémom, ktorý sa novoročným útokom iba naplno vyjavil. Poukázal aj na nečinnosť polície, či umelé skresľovanie problémov a ich zapieranie zo strany členov mestského zastupiteľstva, menovite Denisy Uhrínovej, predsedkyne sociálnej komisie pri MsÚ, či samotnej polície.
Ako druhý rečník na zhromaždení vystúpil pán Vladimír Pavlík z Považskej Bystrice, dlhoročný bojovník proti totalite, signatár Charty 77, ktorý je tiež kandidátom ĽSNS, (č.3). Pán Pavlík vo svojom príhovore pranieroval médiá za ich skresľovanie informácií a za ich závislosť na finančných zdrojoch rôznych protislovenských skupín, či parlamentných strán. Tak isto poukázal aj na šírenie lží, pod ktoré sa podpísala rasistická organizácia ĽPR. Poukázal aj na činnosť všetkých ponovembrových vlád, ktoré smerujú k potláčaniu práv a slobôd občanov a páchajú na nich zločiny.
Tretím rečníkom bol Bc. Marán Mišún (č.15 na kandidátke ĽSNS), Púchovčan, majster Slovenska v Kick boxe, ktorý pracuje ako mestský policajt v Trnave. Jeho práca mu dáva dostatočné skúsenosti na to, aby mohol rozprávať o cigánskom probléme. Pán Mišún poukázal hlavne na to, ako parlamentné strany klamú voličov, že chcú riešiť ich problémy, no konajú práve naopak, problémy totiž vytvárajú. Apeloval na prítomných, aby opäť neuverili predvolebným klamstvám politikov, ktorí od novembra 1989 len rozkradli národný majetok, sprivatizovali čo sa dalo, zbedačili slovenský národ. Za súčasný zlý stav viní médiá, skorumpovaných politikov a políciu.
Potom vystúpil pán Jozef Šimunek z Nitry (kandidát č.36) so svojim príhovorom, ako spomienkou na učiteľa a športovca Ivana Holečku, ktorého cigánski násilníci zabili ešte za minulého režimu. Jeho prejav spontánne vyústil do minúty ticha, ktorou si všetci účastníci uctili pamiatku všetkých obetí cigánskeho teroru.
No a ako posledný, najočakávanejší rečník vystúpil volebný líder ĽSNS, Mgr. Marian Kotleba (č.1). Vo svojom príhovore zhrnul postoje predošlých rečníkov a za zlý stav našej spoločnosti označil zlodejských politikov, ktorých slušní ľudia zaujímajú iba pred voľbami. Vyzval policajných funkcionárov, aby odstúpili zo svojich postov, nakoľko ich podriadení porušujú zákony. Predstavil aj základné riešenie celej situácie ohľadom cigánskeho problému ako i celej slovenskej spoločnosti – zákon by mal platiť pre každého.

Všetci rečníci boli prerušovaní búrlivým potleskom tisícok ľudí v amfiteátri. Vládla atmosféra spravodlivého hnevu a ľudia zažili aj pocit súdržnosti a odhodlanosti zmeniť veci k lepšiemu. Napriek veľkej zime všetci vydržali stáť a počúvať inšpirujúce prejavy rečníkov, ktoré sa stretli so súhlasnými gestami ľudí. Význam tohto stretnutia bol obrovský. Tisícky ľudí opäť ukázali, že im ich vlastný osud a osud ich rodín, známych a detí nie je ľahostajný. Dali najavo, že im vadí politika zlodejov a vykorisťovateľov, ktorí nám vládnu. Vadí im cigánsky teror, vadí im neustály strach chodiť v noci po svojom rodnom meste.
V tento víkend si všetci slušní občania mohli spokojne vydýchnuť, že sa večer nemusia báť chodiť po vonku, nakoľko veľa cigánov opustilo Zlaté Moravce, alebo sa schovávali vo svojich zdemolovaných bytovkách, ktoré strážili desiatky policajtov. Prečo desiatky policajtov nestrážia slušných občanov je nám záhadou. Ak by takto strážili skupinu mladých ľudí na silvestrovských oslavách, nemusela by nastať tak tragická situácia. Alebo ak by všeobecne strážili všetkých obyvateľov Slovenska. Na protesty nespokojných ľudí sú schopní posielať stovky policajných príslušníkov, no keď slušní ľudia potrebujú pomoc, vtedy ich tam niet, alebo prídu neskoro a fyzicky napadnú samotné obete. Zhromaždenie vyvolalo tlak najmä na políciu, ktorá si, dúfajme, už začne plniť svoje povinnosti tak, ako jej to ukladá zákon.
Občania dali najavo, že stoja za jediným riešením súčasných spoločenských problémov, že stoja za Ľudovou stranou Naše Slovensko.

Polícia klame a zavádza!

pospolitost — Thu, 12 Jan 2012 15:37:01 +0000

“V čase, keď sa na miesto dostavili, nezaznamenali žiadny fyzický konflikt, iba hádku medzi dvoma skupinami obyvateľov. Tí boli vyzvaní, aby od svojho konania upustili, na čo s hádkou prestali.” Takto popísala incident, ktorý sa stal 1.1.2012 v Zlatých Moravciach, policajná hovorkyňa Božena Bruchterová. Výsledok tejto “hádky” môžete vidieť na obrázku. Toto zranenie asi bolo spôsobené slovami, nakoľko polícia nezaznamenala “žiadny fyzický konflikt”. Je jasné, že Božena Bruchterová vedome klame, ako aj celé vedenie KR PZ Nitra. Polícia občanov nebráni, dokonca ich sama napadá.

Akcia – Za bezpečné Zlaté Moravce

pospolitost — Thu, 12 Jan 2012 12:41:51 +0000