Z dôvodu vyhovenia žiadosti mestského úradu v Krupine bol posunutý začiatok akcie v Krupine na 15:00 hod.

Stretneme sa v sobotu 7. novembra 2009 o 15:00 hod. pred mestským úradom v Krupine! Viac o akcii tu: http://pospolitost.wordpress.com/2009/11/02/dalsi-cigansky-utok/

Gorbačovova perestrojka priniesla uvoľnenie komunistickej diktatúry a tým  sa dve veci na Slovensku stali neudržateľné – komunistický režim a štát založený na ideológii čechoslovakizmu.
16. novembra 1989 slovenskí vysokoškoláci demonštrovali v Bratislave za demokraciu.
17. novembra  v Prahe polícia brutálne zasiahla proti demonštrantom na Medzinárodný deň študentstva. Nato začali masové protesty. Národ chytila letákománia. Soche prezidenta Gottwalda v Bratislave prirobili konské klapky (už za komunistov mu prepichovali oči na stokorune).
Federálne zhromaždenie (plné komunistov) pod tlakom občanov zrušilo článok 4. ústavy o vedúcej úlohe Komunistickej strany Československa a zvolilo za prezidenta na Slovensku neznámeho disidenta Václava Havla. Havel najskôr sľuboval, že do NATO nepôjdeme. Neskôr dospel až k vynálezu pojmu humanitárne bombardovanie.
Začala sa pomlčková vojna o názov štátu – ten sa oficiálne volal teraz Česká a Slovenská Federatívna Republika. Na Slovensku Česko-Slovensko a v Česku Československo.
Na Slovensku bola aktivovaná Novotného (prezidenta ČSSR) špicľovská sieť a FBIS (Federálna bezpečnostná a informačná služba vo vedení s politikom KDH Vladimírom Palkom) začala odpočúvať Maticu slovenskú. Táto agentúrna sieť prešla neskôr pod americkú kontrolu.
Pápež Ján Pavol II. navštívil Slovensko. Po prílete pobozkal zem ako pri príchode do samostatného štátu.
Vznikli nové politické strany a hnutia. Najprv volebná Verejnosť proti násiliu VPN. Neskôr sa od neho odčlenilo proslovenské občianske Hnutie za demokratické Slovensko HZDS. Kresťansko demokratické hnutie KDH sa nikdy nedostalo do pozície ľudovej strany a bratríčkovalo sa s liberálmi, postkomunistami, maďarskými iredentistami a protislovenskými živlami. Slovenská národná strana SNS od začiatku stála na pozícii samostatnosti slovenského národa. Tri etnické maďarské strany sa neskôr zlúčili do Strany maďarskej koalície.
Slovenská národná rada, pod vedením KDH a svetoobčanov, pokračovala istú dobu v neslávnych koľajach z čias Bystrického puču a vyslúžila si prezývku slovenská národná zrada.
Prvá česko-slovenská porevolučná veľvyslankyňa Č-SFR Rita Klímová vyhlásila, že Slováci sú genetickí antisemiti. „Revolucionár“ Fedor Gál vyhlásil, že ho Slováci nemajú radi lebo je Žid. Neskôr svoju revolučnosť zobchodoval pri predaji TV NOVA. Presťahoval sa do Prahy lebo ho opľúvali v električke.
Nastal obrovský prepad v priemysle. Na Slovensku sa vôbec neuskutočnila konverzia zbrojárskeho priemyslu ale direktívne zastavenie z Prahy. Obnovil sa zabudnutý fenomén nezamestnanosti.
V roku 1991 sa podvodu na štátnom Podniku zahraničného obchodu Technopol zúčastnil Michal Kováč mladší. Vyvolalo to sériu čudných udalostí – neskoršie jeho otec prezident Michal Kováč starší rozdal rodine a komplicom veľa amnestií, Michal Kováč ml. bol unesený do Rakúska ale nevydaný do Nemecka,  v Nemecku bol s ním zastavený súd a zrušený medzinárodný zatykač, smrť mafiána Remiáša, Michal Kováč ml. dostal diplomatický pas a tým medzinárodnú imunitu, vydieranie prezidenta zo strany KDH, … – ktoré neboli nikdy poriadne objasnené. Kauza slúžila ako Kladivo na čarodejnice vo vnútropolitickom boji.
Pri rokovaniach o budúcnosti štátu požadovala slovenská strana od českej uzatvorenie štátnej zmluvy medzi obidvoma národmi. Česká strana podobne ako v prípade Pittsburskej dohody nechcela pripustiť nič také, čím by sa bol slovenský národ stal medzinárodným subjektom. Podľa medzinárodného práva totiž existuje len taký národ čo má vlastný štát. V Československu to bol český národ a podlé triky českej strany to tak udržiavali desaťročia počas celej existencie štátu.
Prezident Václav Havel navrhol zrušiť zákaz majorizácie v Snemovni národov federálneho zhromaždenia. Tiež citoval Masaryka : Štáty sa udržiavajú myšlienkami na základe ktorých vznikli. Tým potvrdil, že Pittsburskú zmluvu neuznáva. A v zhode s Masarykovou falošnosťou namiesto rovnoprávneho zväzku Slovákov a Čechov presadzoval čechoslovakizmus a nie ako východisko Clevelandskú a Pittsburskú zmluvu.
Predseda vlády SR a KDH Ján Čarnogurský ignoroval prípravy Českej republiky na rozdelenie štátu (príprava bankoviek, schovávanie aktív ŠBČS – Štátna banka československá)  a privatizoval celoštátny majetok do českých rúk.
Milovská zmluva, taká ani ryba ani rak vyrokúvaná politikom KDH a predsedom SNR Františkom Mikloškom, prekvapujúco neprešla hlasovaním v Slovenskej národnej rade a tak fakticky sa už muselo manželstvo s Čechmi skončiť. Definitívne sa nepodarilo uzavrieť zmluvu medzi Slovákmi a Čechmi o spoločnom štáte.
Protislovenské sily dávali do protikladu národný štát a občiansku spoločnosť a používali to ako argument proti sebaurčeniu a slobode slovenského národa. Tento nezmysel ale neovplyvnil snahu slovenského národa. Dnes je naopak jasné, že násilne presadzovaná multikultúrna spoločnosť vedie k spoločenskej izolácii občanov a tým k rozpadu občianskej spoločnosti.
V predčasných voľbách v 1992 roku vyhralo v Slovenskej republike HZDS. Síce sa s českou víťaznou Občianskou demokratickou stranou dohodlo na vytvorení federálnej vlády ale na pokračovaní federácie sa nevedeli dohodnúť. Neexistoval zákon o referende a tak sa nemohla táto otázka poskytnúť občanom lebo jednoúčelový zákon o odtrhnutí bez nároku na podiel na spoločnom majetku bol nepoužiteľný. Protislovenské žiarovkové referendum organizované Lipšicom víťazoslávne ohlásili ako hlasovanie celej ČSFR za zachovanie spoločného štátu. O pár dní ale vyšlo potichu najavo, že Slovensko v skutočnosti hlasovalo za samostatnosť.
Iné riešenie vnútornej situácie aj tak neexistovalo. Každý národ má právo na samostatnosť až do odtrhnutia podľa Charty Organizácie spojených národov OSN. Kardinál Korec to povedal jednoznačne – Právo na samostatnosť má každý národ od severného pólu po južný. Podľa medzinárodného práva existuje len taký národ, ktorý ma svoj vlastný štát.
17. júla 1992 SNR prijala Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky. KDH hlasovalo proti a na balkóne parlamentu prítomný metropolita Slovenska arcibiskup Ján Sokol si kvôli tomu schoval tvár do dlaní. Prezident Václav Havel abdikoval
1. septembra SNR prijala Ústavu Slovenskej republiky.
Vladimír Mečiar z HZDS a Václav Klaus z ODS pripravili rozdelenie federácie.
1. januára sa obnovil samostatný slovenský štát – Slovenská republika. Hneď prvý deň ho uznali desiatky štátov.
Švajčiarsko bolo pripravené uznať slovenskú neutralitu a podporiť ju ale americký nátlak bol silnejší ako tento náš sen. Ralph Johnson, veľvyslanec USA, otvorene povedal, že USA neutralitu Slovenska podporovať nebudú. Ralph Johnson radšej zorganizoval Zmenu v 1998 a tým náš vstup do NATO. Na Zmenu 1998 poslúžila aj mediálna bomba – Zachráňme Markízu v podaní Paľa Ruska, Kočnera, Fica,  Čarnogurského a štafáže – radových občanov. Nechutné divadlo bola aj iniciatíva Zachráňme Kultúru – po voľbách znamenala likvidáciu umeleckých súborov. Dzurindova ministerka financií Schmögnerová rozoslala Daňovým úradom zoznam podnikateľov, ktorých majú prenasledovať.

Dnes

Vzťah medzi slovenským národom a českým národom sa podstatne zlepšil. Zostala športová rivalita a vzájomné zápasy sa berú ako medzinárodné derby. Slovensko-česká vzájomnosť zostala zachovaná napríklad vo forme prvej návštevy premiéra po dezignovaní alebo slávnosťami na slovensko-moravskom pomedzí.
Pretrvávajú problémy s Maďarmi. Maďari stále umelo živia svoju trianonskú traumu. Prejavuje sa to aj na riešení sporu o sústavu vodných diel na Dunaji Gabčíkovo – Nagymaros, ktorý pre nich znamená zabetónovanie južnej slovensko-maďarskej hranice. Stále majú nutkanie pokračovať v maďarizácii. Sami nie sú schopní zvyšovať svoju početnosť pôrodnosťou. Neeurópska mentalita a ideológia spojená s pestovanou traumou ich vedie do slepej uličky.
Výrazne sa prejavili slovenskí športovci. Od 1993 nastal obrovský nárast medailí z medzinárodných zápolení. Najviac oceňované sú výkony vodákov na olympijských hrách a zlato z majstrovstiev sveta v hokeji. Podľa neoficiálnej tabuľky prepočítanej na počet obyvateľov dokonca Slovensko Olympijské hry vyhralo .
Slovensko sa dostalo do vesmíru nielen cez pivo Zlatý Bažant ale aj tromi kozmonautami. Prvý bol vlastne americký astronaut slovenského pôvodu Eugen Čerňan, posledný človek čo odišiel z mesiaca. Potom česko-slovenský kozmonaut Vladimír Remek a zatiaľ posledným je slovenský občan Ivan Bella.
Po 1989 boli na Slovensku 2 vlny kriminality. Prvá bola v 1991 po Havlovej generálnej amnestii a druhá v 2000 potom ako Dzurinda presmeroval políciu na kriminalizovanie opozície a kriminálnici tak mali voľnú cestu. Premiér Dzurinda preprogramoval slovenskú ekonomiku na montážne plechové haly s lacnou a kvalifikovanou pracovnou silou. Slovensko sa stalo banánovou republikou v polokoloniálnom postavení tak ako to písali Česi v Ottovom náučnom slovníku v roku 1924.  Dzurinda riešil nezamestnanosť vyhnaním státisícov mladých ľudí do zahraničia za gastarbeitrov.
Katastrofálna bola a je situácia v médiách. Masmédiá boli v rukách čechoslovakistov a tí robili protislovenskú propagandu. Aj po obnovení štátnej samostatnosti v nich zostala nenávisť k všetkému slovenskému a urazená ješitnosť. Ešte sa k tomu pridala strata plurality masmédií a masmédiá sú v cudzích rukách a pretláčajú cudziu propagandu. Najšpinavšiu propagandu robil denník SME a televízia Markíza. Demokracia na ich spôsob sa mala uskutočniť až keď vymrú babky-demokratky a nebudú voliť. To je totalitné myslenie boľševickej svoloči. Aj preto sa Zmena vo voľbách 1998 robila aj vymývaním mozgov mladých ľudí na koncertoch.
Samostatnosť Slovenska bola potvrdená aj osamostatnením slobodomurárskych lóží. Nevládne organizácie často pracujú pre zahraničných bábkarov a narúšajú demokraciu nátlakovými akciami proti slobodným volebným výsledkom.
Veľkým zdrojom polemík sa stala privatizácia. Mala 4 vlny:
1. malá privatizácia – obchody, prevádzky, …
sa robila za Klausa, Havla a federácie na tzv. holandských dražbách. Tam začalo vydieranie, podplácanie a tunelovanie bánk. Tam vznikla MAFIA.
2. kupónová privatizácia
Dzurinda s Čarnogurským nechali podniky ako aerolínie, námorné lode Čechom. Český podvodník Kožený v Harvardských fondoch nabláznil ľudí “jistota desetinásobku” a potom ich vytuneloval. Spokojne by žil doteraz na Bahamách, keby neoklamal aj Američanov a tak ho nechali zavrieť. Podniky sprivatizované za Klausa v kupónovej privatizácii boli kompletne vytunelované a zlikvidované. Priemerný výnos z kupónovej knižky bol 2.000 korún Kčs.
3. Mečiarova privatizácia.
Mal záujem dávať podniky Slovákom. Išlo to hlavne po straníckej línii. Niektorí stranícki privatizéri boli nenažraní a prehnali to.
Mečiar tiež zdedil 2. vlnu kupónovej privatizácie. Kupónové knižky vymenil za 10.000 korunové dlhopisy. Dali sa vymieňať aj za byty. Mnohí tak zadarmo dostali byt.
4. Dzurindova privatizácia
Dzurinda predal banky, plynárne, elektrárne a iné kľúčové  monopolné slovenské podniky. Slovákov predal do večného ekonomického OTROCTVA. Slovensko dostal o 100 rokov späť na koniec Rakúsko-Uhorskej monarchie. Slováci budú naveky platiť faktúry s takými sumami, ktoré milióny krát prevýšia predajné ceny týchto podnikov.
Počas revolúcie v 1989 vyhlasovali lídri Budaj a Kňažko rovnosť všetkých druhov vlastníctva – súkromné, družstevné a štátne. Bolo to klamstvo, z privatizácie sa stal fetiš a privatizácia sa stala veľkokrádežou.
A ako dnes vychádza porovnanie vzniku a zániku štátov ? :
Hoci sa tvrdí opak, štátnosť prvej Slovenskej republiky nezanikla, len sa tak všetci tvária. Tvrdím to na základe ústavnosti vzniku a zániku jednotlivých štátnych útvarov:
1.
Č-SR nevznikla ústavne. Masaryk vymenoval Národní zhromáždení, ktoré prijalo ústavu akú chcel. Slováci tam neboli prítomní reprezentatívne. Česi nerešpektovali Clevelandskú a Pittsburskú dohodu o vzniku spoločného štátu.
2.
ČSR zanikla ústavne. Beneš legitímne abdikoval a utiekol a prezident Hácha zvolal Slovenský snem (volený) a ten odhlasoval vznik prvej Slovenskej republiky. Hácha dobrovoľne vyhlásil Protektorát Čechy a Morava. (Ešte pred Druhou svetovou vojnou.)
3.
Nelegitímny prezident Beneš sa tváril ako legitímny a obnovil ČSR po vojne a odovzdal ju komunistom, tí ju premenovali na ČSSR. Mocnosti nemajú právo rozhodovať o samourčení národov a určovať im štátnu príslušnosť. Slovenský národ sa po vojne nikto nepýtal na jeho vôľu a nekonalo sa žiadne referendum a nerozhodoval o tom žiadny volený slovenský parlament.
4.
Federálne zhromaždenie vyhlásilo zánik ČSFR. Slovenská národná rada vyhlásila zvrchovanosť a tým obnovila slovenský štát.
Problémom dneška je, že komunistický režim síce padol ale ľudová (konzervatívna pravicová) strana je stále zakázaná a komunisti sú stále pri moci.
Pravidelne vo vlnách sa kupujú poslanci slovenského parlamentu. Väčšinou z cudzonárodných záujmov ale občas aj z dôvodu tunelárskych kšeftov. Umožnené je to kúzlom liberálnej demokracie – imperatívnym mandátom (= hoci sú volené strany, strana nemôže poslanca odvolať). Poslanec vôbec nie je odvolateľný voličmi. Poslanci si kupujú zvoliteľné miesta a potom v parlamente poslúchajú svojich sponzorov. Starogrécka priama demokracia sa nám smeje do očí. Málo je platné, že pamätlivá národná pospolitosť zradcov viac nevolí. Ľudovít Štúr o takých napísal – Kto zradil raz, zradí vždy. A platí to na týchto tak ako to platilo o turčínoch, maďarónoch a čechúňoch.
Nekalú činnosť nezlučiteľnú so slovenským historickým svedomím prevádzkuje Pavol Demeš – profesionálny vývozca oranžových revolúcií.
Zle pre nás dopadol aj vstup do Európskej únie. Referendum prešlo len tesne nad 50 percent a občania sa s tým museli zmieriť. Komisár Verheugen sem prišiel pred referendom a vyhlásil, že treba klamať verejnosť aby referendum prešlo. Verheugen za to dostal prezidentovu medailu. Čo všetko vyjednal Figeľ v prístupových dokumentoch nikto nevie. Vie sa napríklad o nezmyselnom zastavení Jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Figeľ za to dostal trafiku eurokomisára. Násilne presadzovaná Lisabonská zmluva znamená iný zväzok štátov (hoci s rovnakým názvom) ako pôvodná Európska únia a pretože sa o nej nekonalo referendum tak hociktorá slovenská vláda môže bez referenda hocikedy vystúpiť z Lisabonskej zmluvy čiže z Európskej únie. Referendum o Európskej únii sa koná pri každých voľbách do EÚ – zatiaľ sa konali dva razy a účasť v SR bola dva razy pod 20 percent.
O vstupe do NATO nebolo referendum. Odvtedy sa zúčastňujeme na všetkých agresiách organizovaných Spojenými štátmi americkými a okupujeme cudzie krajiny . Keďže nebolo referendum hociktorá slovenská vláda má právo bez referenda hocikedy vystúpiť z NATO.
Národnou katastrofou sa stala naša účasť vo vojne proti Juhoslávii. Slovenská Dzurindova vláda bez vedomia občanov a bez súhlasu parlamentu (predseda Migaš) povolila prelety bombardovacích lietadiel v 1999 na Juhosláviu. Prezident Schuster sa asi niekde schovával. Toto vzhľadom na slovensko-srbské dejiny nie je ničím ospravedlniteľné a je to večná vina a hanba naša. Asi aj preto bolo nastolenie Dzurindovej vlády prvoradou úlohou USA na Slovensku vo voľbách v 1998. Bombardovanie mostov cez Dunaj položilo na lopatky Slovenské lodenice Komárno, hoci aj modrí podnikatelia sa chválili ich tunelovaním. Státisíce Srbov boli vyhnaní z Kosova bez možnosti návratu.
 Následkom vojny proti Juhoslávii je aj vznik štátu Kosovo. Je to druhý albánsky štát v Európe a tretí moslimský (s umelým štátom Bosna a Hercegovina). Vyhlásením Kosova sa porušil prvýkrát princíp neporušiteľnosti hraníc rešpektovaný od druhej svetovej vojny v Európe garantovaný aj OSN (Organizáciou spojených národov) a Helsinskou konferenciou OBSE (Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe). Vyhlásenie samostatnosti Kosova je precedens nebezpečný aj pre Slovensko zo strany Maďarska. Našu vinu proti Srbom môžeme zmierniť jedine tým, že nikdy neuznáme samostatnosť Kosova. Kosovo znamená návrat politiky Mníchovskej zrady, tentokrát sa na tom podieľali hlavne USA, Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia.

Takže dejiny sa neskončili ako si mysleli komunisti alebo exprezident Michal Kováč, keď navrhol zmenu terajšej slovenskej hymny „Nad Tatrou sa blýska“ na menej bojovú.

Razin

Lisabonská zmluva vstúpi do platnosti 1. decembra 2009 a dovtedy je potrebné splniť všetky detaily, aby sa tak mohlo stať, uviedol v utorok švédsky premiér Fredrik Reinfeldt, ktorého krajina do konca roka predsedá Európskej únii. Reinfeldt reagoval na včerajší podpis reformného dokumentu EÚ českým prezidentom Václavom Klausom.
Ako dodal, Lisabon umožní, aby sa Európska únia stala “demokratickejšou a efektívnejšou”. Reinfeldt taktiež potvrdil, že dnešným dňom môže únia oficiálne začať hľadať ideálneho kandidáta pre nový post europrezidenta, ktorý je súčasťou nového usporiadania únie podľa dohodnutých noriem v rámci Lisabonskej zmluvy.
Klaus podpísal Lisabonskú zmluvu v utorok po tom, ako český Ústavný súd rozhodol, že reformný dokument Európskej únie nie je v rozpore s českou ústavou. Stalo sa tak aj napriek tomu, že český líder bol od začiatku zásadným odporcom Lisabonskej zmluvy. Ako po oznámení o podpise Klaus uviedol, ČR týmto stratila svoju suverenitu.
Česko bolo až do tej chvíle poslednou krajinou, ktorá blokovala dokončenie ratifikačného procesu Lisabonskej zmluvy v únii. Okrem sťažnosti českých senátorov voči nej bol prekážkou pre dokončenie ratifikácie práve Klausov postoj. Prezident totiž žiadal, aby Európska únia právne zaručila nedotknuteľnosť Benešovýchdekrétov.

Nikdy by mi nenapadlo, že Lisabonská zmluva prejde tak hladko. Vedel som, že Klausove obštrukcie nie sú také pevné, ako sa mnohí sebaklamne nádejali. Po vyriešení problému s Benešovými dekrétmi, Lisabonskej zmluve už nič nestojí v ceste a ľudia v Európskej únii tak vojdú do ďalšej etapy. Ako bude táto etapa vyzerať?
Povedomie o tom, čo sa deje, je nulové
Považujem za veľmi nebezpečný fenomén, že ľudia ani netušia, kam sa Európska únia uberá a vôbec im to nevadí. V tejto veci maximálne zlyhali médiá. Pokiaľ na Googli zadáte frázu lisabonská zmluva, vyhodí vám to vyše 350 000 odkazov – zdroje sú rôzne typy médií. O Lisabonskej zmluve hovorí denno-denne takmer každá televízia, každé rádio a píšu o nej všetky noviny. Ale iba ako o fráze. O fráze bez obsahu.
Najviac správ bolo venovaných jej postupnému presadzovaniu sa v jednotlivých kvázištátoch. Namiesto toho, aby ľudia boli informovaní o jej výhodách a nevýhodách, čiže o jej obsahu, z médií sme mali možnosť počuť iba strohé demagógie sovietskeho typu od jej presadzovateľov o tom, kto je ako proeurópsky…
Aj napriek tomu, že ľudia z 95 % nemajú ani len tušenia, o čom Lisabonská zmluva je, väčšina parlamentov jednotlivých štátov jej dala zelenú bez toho, aby sa nejako poradila so svojimi občanmi.
Ako tak je známe, že Lisabonská zmluva je len rozšírený text demokraticky nepriechodnej „Euroústavy“. Tá stroskotala v rôznych referendách. Eurobyrokrati teda konajú protidemokraticky – šalamúnsky a sofistikovane nanútili prakticky to isté celej Európskej únii bez odobrenia ľudí. Niekto by mohol argumentovať tým, že to odobrili parlamenty demokraticky zvolené, ale mám dve námietky:
1. túto spornú tému nemal nikto vo volebnom programe, ktorým si do parlamentu dral cestu;
2. vo väčšine krajín neexistuje relevantná politická sila, ktorá by bola reálne protiunionisticky orientovaná, čo znamená, že ľudia majú oklieštenú možnosť pri výbere svojich zástupcov. Práve referendá o euroústave svedčia o tom, že súčasné vlády sú nedemokratické a existujú len vďaka nedostatku alternatívy.
O čom Lisabonská zmluva vlastne je?
Tak na to pozná odpoveď málokto. Poďme si spomenúť niekoľko hlavných zmien:
  Európska únia dostane právnu subjektivitu – na medzinárodnom poli bude rovnocenným partnerom iných štátov. Európska únia vo vzťahu k členským štátom bude veľmi podobná tomu ako je americká federálna vláda a jej jednotliví členovia. Takže v mnohých zahranično-politických témach nebude dôležitý názor väčšiny verejnej mienky obyvateľstva Európskej únie, ale rozhodovať bude hŕstka samozvancov.
  Európsky parlament a Rada Európy budú plniť úlohu kabinetnej vlády federálneho štátu. Charta základných práv sa stane pre členské štáty záväzná, pričom ide o ideologicky chorý dokument, ktorý konzervuje súčasné genocídne smerovanie voči európskym národom.
  Ako upozorňuje Krivošík: „Lisabonská zmluva má o 7229 slov viac ako euroústava. Aby sekretariát EK mohol novú zmluvu prezentovať ako úsporu, zmenili úradníci formátovanie textu a tak sa viac slov zmestilo do knihy, ktorá mala o 55 strán menej ako euroústava. Zavádzanie verejnosti, hodné školákov.“

  Lisabonská zmluva zavádza systém presadzovania na klasickej báze – to jest odobrení väčšiny – pričom počet hlasov závisí od počtu obyvateľov členov. Takže dominantné pozície budú mať najväčší členovia ako Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Španielsko, Rumunsko. Malé krajiny budú úplne na okraji. Dá sa skonštatovať, že parlamenty všetkých malých členských štátov odobrením Lisabonskej zmluvy vydali svoje obyvateľstvo napospas do žalára národov v podobe kreujúcej sa Európskej únie do superštátu.
Účastníci írskeho referenda sú vôbec svojprávni?
Ako je známe, Íri si museli zopakovať referendum. Pred tým bol na nich vyvinutý silný nátlak, aby sa rozhodli inak, ako už raz rozhodli. Odhliadnuc od tohto všetkého, keď sa niekto opýtal človeka v Írsku, ktorý sa chystal k urne, jeho zdôvodnenia boli rovnako strohé ako médiá. Takmer z každého bolo jasné, že o obsahu Lisabonskej zmluvy nemali ani potuchy.
Pokiaľ vám niekto predostrie zmluvu na podpis, prečítate si jej obsah, aby ste vedeli, k čomu sa prípadne zaväzujete a podľa toho svoj podpis pridáte. Ak si zmluvu neprečítate a podpíšete niečo, čo vám následne znepríjemní život – stanete sa terčom výsmechu: iba blbec podpisuje veci, ktoré si predtým neprečíta.
Avšak Íri nerozhodli len o sebe, ale zhruba o sto násobne väčšom množstve ľudí a to takto laxne. Pripomína mi to stádo hlúpych oviec.
Odobrenie Gašparoviča Turecku
Práve nedávno šokoval prezident Gašparovič vyhlásením, že Slovensko je za vstup Turecka do Európskej únie, čo je samozrejme úplne neprijateľné uzurpovanie si verejnej mienky obyvateľstva a navyše absolútne protichodné s realitou (pozri napr. túto anketu).

 
Aký bude ďalší vývoj?
To, aký bude ďalší vývoj, je celkom zrejmé. Snaha prenášať čoraz viac kompetencií do Bruselu. Je to ale veľmi paradoxné. Napr. Dzurindova vláda sa veľmi zasadzovala za nutnú decentralizáciu štátnej moci, vďaka čomu vznikli napr. VÚCky a celkovo je tendencia presúvať na samosprávu stále viac kompetencií a popri tom tie zvyšné štátne kompetencie sa odovzdávajú do Bruselu. Je logické, že štát ako subjekt moci stráca opodstatnenie a delenie bude iba: Brusel – regióny – obce.
Priestor pre garanciu národných záujmov nemá existovať, keďže štáty, ktoré tieto záujmy majú napĺňať, postupne zomierajú. Najviac ma sklamáva, že prostredníctvom eutanázie a nie skrz boja na život a na smrť.
Zdroj: tlač a Richard Mierny – beo.sk
http://beo.sk/spolocnost/1024-europska-unia-a-lisabonska-zmluva-stado-hlupych-oviec

Asi pred tromi mesiacmi som čítal článok týkajúci sa pôvodu prasacej chrípky a jej strojcami. Dneska už je to realita. Pred tromi mesiacmi Izraelskí mikrobiológ (agent mossadu) Moshe Joseph, špecialista na biologickú vojnu bol zatknutý v Los Angeles políciou a špeciálnou jednotkou SWAT a ako mediálna mafia hovorila v oznamovacích prostriedkoch, Moshe bol zatknutý pre vyhrážky na adresu Bieleho domu.
 Čo však nebolo mediálnou mafiou povedané,  je to že Moshe Joseph, len volal na živo vysielajúcu rádio stanicu, aby informovala ľudí o biologickej zbrani, čo bola vyrobená satanskou spoločnosťou  BEXTER INTERNACIONAL a jednalo sa o druh prasacej chrípky, ktorá bude rozšírená medzi ľudí vakcínou. Moshe tvrdil, že UKRAJINA bude prvá krajina, kde epidémia chrípky začne. Do minulého týždňa na Ukrajine nebol žiadny prípad prasacej chrípky. Toto nie je náhoda aj keby ste náhode aj chceli veriť. Ako napodiv veľa ľudí je nakazených a umierajúcich. Tento druh chrípky je oveľa silnejší ako kdekoľvek.
  Baxter Pharmaceutical má na Ukrajine produkčné laboratórium, avšak v nedávnej minulosti Bexter prepravoval živé vírusy epidemických vírusov do rôznych krajín sveta a to AIDS v krvných zložkách čo zabilo tisíce ľudí. Minulú jar v Čechách testovali vakcínu Bextera a napodiv v nej našli živý vírus chrípky, možno ste o tom počuli.

Bexter je zdrojom tejto epidémie a Ukrajinskí ľud, naši bratia sa to musia dozvedieť, čím skôr, lebo Ukrajinskej vláde čo 20 rokov  otročí a okráda vlastný národ sa nedá veriť. Preto kto má možnosť dostať túto informáciu čim skôr na Ukrajinu robte to bez meškania.

Tento epidemický vírus je veľmi nebezpečný a  trvá len 3 až 6 hodín, keď môže byť smrteľný.
Toto je veľmi vážne a môže to zabiť veľmi veľa ľudí, lebo nevieme kde BEXTER a jeho satanskí majitelia to môžu ešte nainfikovať. Je vašou ľudskou a rasovou povinnosťou to povedať každému koho poznáte. Nebrať žiadne vakcíny, nedajte sa viac očkovať, proti ničomu ani svoje deti a zachránite veľa životov a budete mať zdravší život, zdravšie a šťastnejšie deti.

Je veľmi zaujímavé, že epidémie tzv. chrípky sa najviac vyskytujú v Amerike a Európe, bielych krajinách, kde má satanská rasa najväčšiu moc.

Za lepšiu budúcnosť našich detí ,za nášho stvoriteľa, za našu rasu.

http://www.huffingtonpost.com/2009/08/14/man-suspected-of-making-t_n_259330.html

http://www.bloomberg.com/apps/news?pid=newsarchive&sid=aTo3LbhcA75I
http://www.aegis.com/news/re/1996/RE960283.html                                               
http://www.biomedexperts.com/Profile.bme/78637/Moshe_Bar-Joseph

M. Dzurija

Internetový portál Beo.sk  vyzýva ľudí
k týždennému bojkotu televízneho vysielania  (IV. ročník)  ako symbolu boja  proti dekadentnému manipulovaniu ľudí. Skúste spolu so svojimi blízkymi  od 5. do 12. novembra
ani raz nezapnúť televízny prijímač.  

Aký je charakter dnešného televízneho vysielania?
Dnešná televízia potláča slová v prospech obrazu a zvuku. Jediným kritériom tvorby programov je snaha čo najväčšieho finančného zisku, preto sa musí vyvolať u konzumentov maximálny záujem. K tomu sú zapojené tie najnižšie pudy človeka, čím je divák ponižovaný bez toho, aby si to uvedomoval.

Televízne noviny a reportáže potláčajú realitu v prospech ohúrenia, pohybujú sa v úzko vymedzených politicky korektných mantineloch, používajú negativizmus namiesto dobra, degradujú hodnoty, čím vytvárajú priestor pre úspech plytkej ponuky pri výbere moci – v demokratických voľbách.

„Hrdinovia“ reality show vám nepovedia, že máte v hromadných dopravných prostriedkoch uvoľniť miesto starším ľuďom. Násilie v uliciach v reálnom živote býva ostatnými ignorované, veď to je rutina fiktívneho sveta tvoreného masmediálnym spravodajstvom pesimizmu a násilia, po ktorých nasledujú akčné filmy plné krutosti a vraždenia.

V romantických filmoch a seriáloch nie je multikulturalizmus zobrazovaný ako umelá zlátanina vyvolávajúca neustále konflikty, ale ako niečo, čo dokáže existovať v harmónii spolu s blahobytom. Príslušníci rás, ktorí tvoria v reálnom svete okraj spoločnosti, sú v televízii tvorivými a vysoko kultúrnymi elementmi.

Dokumenty zaoberajúce sa dejinami sú len povrchnými opismi z vyselektovaných informácií, ktoré sú nenápadne, ale o to viac ideologizované; usilujú sa tiež len ohúriť.

Prostredníctvom individuálnych osudov a citovej manipulácie dochádza k snahe o otvorené prijatie homosexuality. Rozsiahlym disproporčným zastúpením deviantných aktov sa presadzuje vyvolenia zdania normálnosti.

Televízne programy systematicky zosmiešňujú dominantné náboženstvo spoločnosti a vyvolávajú pohŕdanie autoritami.

Konzument televízneho vysielania si vytvára obmedzený svet fikcie a stráca chuť vidieť, žiť a meniť realitu. Stáva sa ľahostajným otrokom dnešnej doby.

Televízie sú živené najmä príjmami z reklám, ktorých hodnota je závislá od počtu zasiahnutých. Ak sa v každom človeku vytvorí dostatočná vôľa na odmietnutie televízie, alebo sa ľudia stanú náročnými na kultúru televízneho programu, buď televízne spoločnosti skrachujú, alebo budú nútené pozmeniť charakter svojich programov v prospech kultúry.

Ako vyplniť ušetrený čas?
Ak je človek navyknutý pozerať denne televíziu niekoľko hodín a odzrazu sa odhodlá k týždennému bojkotu, zistí, že má naraz viac času. Tento čas môžete vyplniť oveľa užitočnejšie, napr. štúdiom hodnotnej literatúry.

Jedným z nepriamych negatív sledovania televízie je aj absencia pohybu a následné možné problémy s fyzickým stavom človeka, ktorý sa môže prejaviť naberaním tukov alebo minimálne ochabnutím svalstva. Preto neváhajte a využite tento čas na športové aktivity. Je úplne jedno, akého druhu pestované športy sú.

Pokiaľ máte rodinu, deti, je obrovským ochudobnením pre ne, ak namiesto venovania sa im a pozitívnemu ovplyvňovaniu ich hodnôt uprednostňujete radšej sledovanie televízie. Vyjdite s nimi von a poukazujte im krásy prírody a svojej vlasti.

Ak vydržíte bojkotovať televíziu počas jedného týždňa, uvedomíte si, že ste nič nestratili, ale práve naopak.
 
Zdroj: beo.sk

V sobotu podvečer, 31. októbra 2009, na sklonku sviatku Všetkých svätých, vo Veľkom Krtíši Cigáni opäť útočili. Trojicu mladých aktivistov, ktorí v meste roznášali letáky na podporu kandidatúry Mgr. Mariana Kotlebu za predsedu BBSK, napadla skupina ozbrojených Cigánov. Tentokrát sa však útočníci prerátali, pretože za svoju obeť si nevybrali bezbranné deti, či nevládnych dôchodcov. Po krátkom boji sa trojica mladých aktivistov ubránila, hoci za cenu niekoľkých ľahších zranení. Napriek nepríjemnému zážitku pokračovali v práci a v meste Veľký Krtíš občanom rozdali viac ako 2000 informačných letákov.

Napriek tomu, že tento útok, na rozdiel od cigánskych útokov na východnom Slovensku, nemal tragické následky, utvrdil nás v presvedčení, že je naozaj najvyšší čas na skutočnú zmenu v oblasti sociálnej politiky. Je najvyšší čas, aby sme sa prestali báť! Aby sme sa prestali báť o seba, o svojich blízkych, aby sme sa prestali báť verejne vyjadriť svoj názor!

Preto vyzývame všetkých, ktorým nie je ľahostajný osud Slovenska,

stretneme sa v sobotu 7. novembra 2009 o 15:00 hod.

pred mestským úradom v Krupine!

Povedzme spoločné NIE! cigánskym násilnostiam na Slovensku!

www.naseslovensko.org

V poslednom čase som bol svedkom viacerých priam neuveriteľných útokov na Slovenskú pospolitosť a pretože som členom tejto organizácie už dlhé roky, nedá mi, aby som nereagoval. Takže za prvé Slovenská pospolitosť bola obvinená, že je akousi hračkou v rukách kohosi, kto ju využíva pre svoje nekalé ciele. Nuž každý má právo myslieť si čo chce, ale takýto nezmysel patrí do výbavy zakomplexovaných jedincov, ktorí svoj „boj“ za lepší svet vedú spoza obrazovky počítača a navyše pod nejakých pseudonymom. Pretože ak by to bolo naozaj tak nebola by Slovenská pospolitosť neustále cieľom policajných represálií, ktorých si jej členovia užili naozaj požehnane. To však niekto, kto sa nezúčastnil skutočného boja proti nepriateľom našej národnej slobody asi ťažko pochopí. Dozvedel som sa tiež, že Marian Kotleba sa zámerne nechá vždy pred akciou zatknúť kukláčmi, aby mal dôvod sa jej nezúčastniť. Nuž ten, kto toto vypustil do éteru, by sa mal dať najprv dôkladne vyšetriť odborníkmi na ľudskú psychiku a prestať čítať literatúru o kadejakých sprisahaniach a podobných nezmysloch. Pretože zatknutie kukláčmi, či vôbec ich zásah, si môže objednať len ten, kto má sadomasochistické sklony, ak má pravda túto možnosť. To však Marianov prípad rozhodne nie je. Navyše sa stačí pozrieť na videa zo zásahov 14.3. 2009 či 8.8. toho istého roku, kde bola jeho osoba primárnym cieľom útoku týchto zložiek. A o niečom svedčia aj neustále trestné obvinenia jeho osoby. Neviem kto iný by mal toľko odvahy zoči voči všetkým represívnym zložkám tohto systému a naďalej bránil svoju a aj našu pravdu. Rozhodne nie ktosi, kto za vrchol aktivity považuje vypisovanie a diskutovanie na všelijakých fórach. Aby som to nejako zhrnul, všetky tie sprisahanecké teórie o hriešne drahých uniformách, prepojení neviem na koho a ovládaní neviem kým sú len výplody chorých mozgom, ľudskej hlúposti a závisti. Pretože a to je jednoducho fakt, Slovenská pospolitosť je najdlhšie pôsobiaca nacionalistická organizácia, ktorá sa nikdy, opakujem nikdy nespreneverila svojim zásadám a princípom. A tak to, ak Boh dá aj ostane. Preto prestaňte s tými útokmi na ňu a jej členov, ktorí majú v sebe aspoň toľko odvahy a cti, že sa za svoju pravdu a na obranu svojich rodákov postavia aj osobne na uliciach a nielen na nejakom to fóre, skrývajúc sa za anonymitu prezývky. Pretože ak sa to aj niekomu môže zdať zbytočné, práve na uliciach sa rozhoduje, práve na uliciach sa bojuje ten skutočný a nie virtuálny boj. A ak má niekto námietky voči akciám, ktoré upozorňujú na cigánsku kriminalitu a hovorí o nich s pohŕdaním, nech sa presťahuje povedzme do Krompách a garantujem mu, že do mesiaca zmení názor. A čo dodať na úplný záver? Asi len jednu myšlienku: mysli globálne, konaj lokálne a azda ešte jednu, že ten, kto by vyhubil ľudskú hlúposť a obmedzenosť sa ešte nenarodil.

Roman RS

Slovenská vláda plánuje zakázať prevádzku aj používanie internetových anonymizérov a zaviesť povinnosť uchovávať údaje identifikujúce prispievateľov do verejne dostupných internetových fór.

Vyplýva to z dnes zverejnených výsledkov medzirezortného pripomienkového konanie k novele zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách.

Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií, MDPT, pripravená novela zavádza úpravy napríklad v súvislosti s regulovanými cenami roamingu a upravuje spôsob odvolávania vedúcich predstaviteľov Telekomunikačného úradu. V pripomienkom konaní ale Ministerstvo vnútra, MV, navrhlo formou zásadných pripomienok zmeny zavádzajúce zákaz anonymizérov a povinnosť uchovávania údajov prevádzkovateľmi verejných internetových fór.

Navrhovanie zmien posilujúcich právomoci orgánov činných v trestnom konaní ministerstvami vnútra nie je neobvyklé, podľa dnes zverejnených výsledkov ale boli zmeny navrhované MV, pomerne prekvapivo, predkladateľom zákona akceptované.

Podľa poznámky pri pripomienkach tieto zmeny pravdepodobne ale nebudú už zapracované do súčasnej novelizácie s očakávanou platnosťou od 1. apríla 2010 ale až do “očakávanej rozsiahlej novelizácie zákona”. Kedy by sa tak malo stať nie je zatiaľ známe.

MV navrhuje zmeny s cieľom zabrániť osobám páchajúcim trestnú činnosť sťažiť svoje vypátranie, podľa dostupných informácií je ale napríklad zákaz prevádzky a používania anonymizérov neobvykle prísnou zákonnou normou.

MV definuje anonymizér ako službu, ktorá znemožňuje alebo sťažuje identifikáciu užívateľa Internetu používaním “maskovacej” IP. Prevádzkovateľ verejne dostupných internetových fór by mal mať podľa návrhu povinnosť uchovávať dáta, ktoré umožnia identifikovať autorov príspevkov, po dobu 12 mesiacov. Návrh nešpecifikuje, aké dáta by mali byť uchovávané, dá sa ale predpokladať povinnosť uchovávania IP adresy.

Za “poskytovanie služby anonymizéra alebo jej umožnenie” a za neuchovávanie údajov prevádzkovateľom internetového fóra navrhuje zmena pokutu do jedného milióna Sk respektíve 33.2 tisíc eur podľa aktuálneho znenia zákona. Priamy postih za používanie anonymizéra nie je v návrhu uvedený, podľa zámeru navrhovateľa bude ale nezákonné aj používanie anonymizéra.

Návrh zákona je hlavne zameraný proti pisateľom nesúhlasiaci s touto boľševickou vládou. Z vlastnej skúsenosti môžem napísať ako mi blokujú prístup do rôznych diskusných fór iba preto, že napíšem pravdu. Ficova vláda si chce zabezpečiť postupným zastrašovaním  svoju neobmedzenú moc. Demokracia na Slovensku neexistuje a o slobode slova sa nedá ani hovoriť. Slováci by sa mali konečne zobudiť a vo voľbách v roku 2010 si dobre rozmyslieť komu dajú svoj hlas. Vlády po roku 1989 a hlavne dnešná, ťahajú našu krajinu do temnej doby, možne ešte temnejšej ako pred rokom 1989.

Plukovník