Weblog Slovenská pospolitosť

Strana SMER sa rada prezentuje ako sociálna, národná a kresťanská. Sú to však len slová. Ide jej len o to, aby získala hlasy voličov, urobí teda to, čo má podporu ľudí. Nezaujíma žiadne principiálne postoje k žiadnej spoločenskej otázke. Plne sa to naposledy prejavilo v prípade otázky tzv. registrovaného partnerstva. Táto inštitúcia, ktorá má postaviť zvrhlý, neprirodzený a proti Božiemu poriadku idúci zväzok dvoch ľudí rovnakého pohlavia na úroveň posvätného zväzku manželského a tým priblížiť našu spoločnosť k Sodome a Gomore zatiaľ nemá podporu verejnosti. Treba povedať, že chvalabohu. Preto ani Smer túto iniciatívu nepodporil, nie však preto, že by bol v princípe proti nej. Jednoducho slovami Dušana Čaploviča vyjadril presvedčenie, že ešte nie je správna doba, pretože nadpolovičná väčšina voličov je proti. Inak povedané verejnosť ešte nie je natoľko zmanipulovaná, aby podobnú nehoráznosť a proti Bohu smerujúcu drzosť dokázala prijať ako samozrejmosť. Preto je proti aj Smer. Ak sa však podarí Slovákov v tejto otázke spracovať, na čom už usilovne pracuje, podobne ako iné národy, potom Smer svoj postoj zmení a diabolskému plánu nebude už nič stáť v ceste. Pýtam sa však, môže sa takto správať skutočne národná, kresťanská a sociálna strana, odpoveď je dúfam každému jasná – Nie. Continue reading Smer do pekla…

Nie je žiadnou novinkou, že popierať židovský holokaust je u nás trestné. Čo je ale popieranie? Podľa logiky Pavla Mešťana, pôvodným menom Marmorstein  (1) (riaditeľa Múzea židovskej kultúry) je popieraním holokaustu aj zaraďovanie interupcií k najväčším genocídam 20. storočia! Toto miesto totiž židia rezervovali len pre holokaust! Mešťan sa pre Markízu vyjadril doslovne takto: “Hovoriť, že sa to zaraďuje medzi najväčšie genocídy 20. storočia, kde za tú najväčšiu genocídu považujeme holokaust, tak z môjho hľadiska je to popieranie holokaustu.” (2) Ak by sme mali brať jeho pomätený výrok vážne, mohli by sme vytvoriť novú definíciu holokaustu: “Holokaust je najväčšou genocídou 20. storočia, majúcou na svedomí 6 miliónov židov, zavraždených v plynových komorách koncentračných táborov, vykonanou nacistami, ku ktorej sa nedá prirovnávať žiadna iná genocída a to ani spôsobom, že ju zaradíme k tým najväčším.” Popretie ktoréhokoľvek slovíčka tejto definície by malo byť podľa neho trestný čin. Medzi tými najväčšími môže byť totiž len jedna a žiadna iná. Iné genocídy k najväčším nepatria - veľký je len holokaust. Asi takto uvažuje Mešťan… Continue reading Popieranie holokaustu alebo pomätenosť jedného boľševického žida?…

Keď pred niekoľkými rokmi občania Francúzska a Holandska odmietli v ľudovom hlasovaní európsku ústavu, viacerí politici sa nechali počuť, že tento neúspech ich nezastaví. Inak povedané, uskutočnia sa kozmetické úpravy a všetko sa začne odznova. Výsledkom bola lisabonská zmluva, ktorá mala nahradiť európsku ústavu. Bola to však len skutočne kozmetická úprava, ktorá mala predovšetkým zabezpečiť, aby sa už neopakovalo fiasko s euroústavou. Recept bol jednoduchý, istými zmenami sa jednoducho dosiahlo to, že lisabonskú zmluvu mohli pokojne a schváliť parlamenty a nebolo potrebné ľudové hlasovanie. Inými slovami išlo opozíciu podomového obchodníka, ktorého vyšmaríte dverami a on sa vráti oknom. Taký bol plán ničiteľom suverenity národných štátov. Continue reading Poroba sa odkladá…

Náhrada euroústavy
Keď v roku 2005 francúzski a holandskí voliči v referende odmietli prijatie európskej ústavy, zdalo sa, že snaha o prehĺbenie integrácie a centralizácie Európskej únie na dlho stroskotala. Tvorcovia euroústavy sa však svojich plánov nevzdali a rozhodli sa ich presadiť menej viditeľnou cestou. 13. decembra 2007 bola podpísaná Lisabonská zmluva. Ak ju ratifikuje všetkých 27 členských štátov začne platiť už od 1. januára 2009. Čo vlastne poslanci u nás 10. apríla schválili?
Kto si preštuduje tento dokument ľahko pochopí, že nejde o nič iné ako o takmer identickú náhradu euroústavy, z ktorej boli vyhodené určité viditeľné a nie príliš populárne ustanovenia. Bez toho, by totiž v súčasnosti nemala šancu prejsť. Continue reading Lisabonská zmluva - definitívna strata slovenskej samostatnosti…

Zdražovanie nie je ilúzia
„Naša“ vláda, ktorá sa hrdo označuje za pronárodnú, ale zároveň koná inak, sa rozhodla na budúci rok ukončiť proces zavlečenia Slovenska do pazúrov medzinárodných monopolov a finančníkov a zaviesť v našej krajine euro, teda spoločnú menu Európskej únie. Pritom je jasné, že to prinesie so sebou ďalšie zdražovanie a teda aj ožobračovanie obyvateľov Slovenska, tak ako sa to stalo v iných krajinách, ktoré sa tiež pod vedením zradcovských a zapredaneckých vlád vzdali vlastnej národnej meny. Stačí spomenúť prípad Slovinska, v ktorom inflácia vystúpila na 5 ročné maximum a ceny rastú po zavedení eura ešte rýchlejšie ako obyvatelia predpokladali. Zaujímavý výsledok tiež priniesla štúdia talianskeho združenia Feder Consumatori. Tá ukázala, že ceny v Taliansku po zavedení eura vzrástili pri jednotlivých tovaroch a službách o 3 až 30%, pričom mesačné výdavky rodiny sa tak zvýšili cca o 52 eur! Tak isto prieskum Európskej komisie z roku 2004 potvrdil, že až 70% maloobchodníkov zaokrúhlilo ceny nahor. Continue reading Euro - ďalší krok do otroctva…

Koncom minulého roka bolo na slovenských hraniciach rušno. Ľudia sa tešili z otvorenia hraníc a možnosti cestovať bez pasovej kontroly do krajín Európskej únie a Schengenského priestoru. Politici sa predháňali vo vzletných vyhláseniach o konečnom páde Železnej opony a začlenia Slovenska do Európy (ako by sme tu niekedy nepatrili!). Málokto si však uvedomil, že nie je dôvod na oslavu, ale na smútok. Aspoň pre tých, ktorým nezávislosť Slovenska a samostanosť, ktorú sme znovuzískali v roku 1993 nie je ľahostajná. Vstup do Schengenského priestoru je totiž ďalším krokom k ich demontáži. Faktické odstraňovanie hraníc medzi jednotlivými štátmi je totiž bezprecedentným krokom v celej ľudskej histórii. Ak nerátame neexistenciu hraničných kontrol na hraniciach medzi členskýmii štátmi vo vnútri federácie. A presne o to tu ide. Continue reading Schengen - ďalší krok k strate samostanosti…

Nasledujúce fakty dokonale ilustrujú pravú tvár a podstatu štátu Izrael:

• Každý Palestínec, ktorý sa v čase začiatku okupácie, po šesťdňovej vojne v roku 1967 nenachádzal na okupovanom území (západného brehu Jordánu, pásma Gazy alebo východného Jeruzalema) stratil občianske práva a tým aj voľný vstup na svoje územie a do svojich domovov. Kto chce navštíviť svoje rodiny musí ťažko získavať vstupné povolenie.
• Okupované územie Palestíny je rozdelené do zón a popretkávané sieťou kontrolných stanovíšť židovskej armády. Voľné cestovanie je nemožné. Kto by sa o to pokúšal vystavuje sa riziku zavraždenia armádou. Takto sú rozdelené celé rodiny. Continue reading Fakty a svedectvá o rasistickom a totalitnom štáte Izrael…

Celé stáročia žili naši predkovia v krajine, ktorá bola ich vlasťou a domovom. Hoci sa tadiaľto prehnali mnohí dobyvatelia, nikto nás nedokázal zničiť a priviesť na pokraj totálnej likvidácie. Nežijeme tu celkom sami, okrem nás tu žijú aj iné národy, no ich význam je celkom nepatrný. Jedného dňa však začínajú prichádzať cudzinci, prisťahovalci, neovládajúci našu reč, nechápajúci našu kultúru, náboženstvo i mentalitu. Sú z radov nepatrnej menšiny, ktorú sme si nemuseli doteraz vôbec všímať. Prichádzajú z ďalekých krajín a tvrdia, že naša zem je ich zemou, ktorú sme im zabrali. Odvolávajú sa pri tom na takmer 2000 rokov staré udalosti. Vydávajú sa za potomkov národa, ktorý túto zem opustil už dávno pred nami. Majú s ním však spoločné len veľmi málo. To im však nebráni, aby za pár rokov masívnym prisťahovalectvom prečíslili náš národ, aby sa z 4% menšiny stala v našej zemi väčšina. A vtedy sa začína ten skutočný teror. Continue reading 60 rokov teroristického štátu Izrael…

Kolega Kovlad nedávno reagoval na článok istého židofila, ako sa dotyčný človek sám nazval. Nedá mi, aby som tiež nepridal. Predovšetkým ma zaujal názor, že kresťania sú vlastne duchovnými pokračovateľmi židov. Tento názor šíria hlavne tí, ktorým vyhovuje to, aby sa kresťania hlásili k údajným židovským koreňom kresťanstva. Je to však nezmysel, ako správne podotkol Kovlad. To vie každý veriaci kresťan. Veď už základné tézy židovstva a kresťanstva sa navzájom vylučujú. Ak židovstvo hovorí oko za oko, zub za zub, kresťanstvo naopak miluj blížneho svojho ako seba samého. Príkladom je samotný Kristus, ktorý trpel na kríži za nás všetkých. A rozdiel nie je len v tom. Židovstvo už za Kristových čias skĺzlo do formalizmu a zotrvalo v ňom dodnes. Veď už Kristus povedal nie sú tu ľudia pre sobotu, ale sobota pre ľudí. Inak povedané, sobota – sabat je tu preto, aby si ľudia oddýchli od každodennej práce a nie preto, aby boli sputnávaní nezmyselnými predpismi. Kto by chcel nejaké príklady, nech siahne po knihe Proč se vraždí v Izraeli od Nidala Saleha. Continue reading Judeokresťanstvo?…

Nasledujúci text je určený pre každého človeka, ktorému nie sú ľahostajné problémy a starosti, ktoré nás každodenne obklopujú.
Každý z nás má možnosť denne sa presviedčať, že svet okolo nás nie je v poriadku. Zmätok v spoločnosti, sociálne problémy, narušené vzťahy v rodinách, v partnerských vzťahoch, hrubo sa prejavujúca dorastajúca mládež.
Skúsme sa zodpovedne zamyslieť nad príčinou tohto nepriaznivého stavu a nad tým, čo môžem ja urobiť pre to, aby sa k lepšiemu zmenilo nielen osobné prežívanie, ale aj celkové „naladenie“ v spoločnosti.
Aké sú konkrétne rady? V čom tkvie podanie pomocnej ruky trpiacemu? Vyriešil by dostatok hmotného zabezpečenia problémy jednotlivcov?
Materiálny blahobyt v tzv. „prosperujúcich“ krajinách je v skutočnosti tým istým problémom ako v rozvíjajúcich sa štátoch „nášho typu“, len „s inou tvárou“. Hmotný nadbytok sprevádzaný „kultom konzumu“, ktorý sa šíri v krajinách s veľmi vysokou životnou úrovňou, stupňuje v konečnom dôsledku bezcieľnosť a citovú prázdnotu najmä mladej generácie. Tento stav spôsobuje všeobecný úpadok ľudských hodnôt na Zemi a dokonca sa prejavuje oveľa výraznejšie v krajinách „západného typu“, než v „rozvojových krajinách“, ktoré sa naopak bezhlavo usilujú zaradiť sa do súčasnej „svetovej elity“. Continue reading Pravá krása ženy…