Weblog Slovenská pospolitosť

Každého kto chce písať o počiatkoch našich národných dejín čaká nepríjemná dilema. Tá je spôsobená tým, že tieto sa doslova strácajú v hmle dávnoveku a kusých kronikárskych záznamov, ktoré si navyše často protirečia. Navyše je tu aj dvojaké poňatie dejín ako takých. Za prvé je to romantická škola, ktorá sa snaží posunúť dejiny našich predkov do čím vzdialenejšej histórie a za druhé tzv. pozitivistická škola, ktorá sa opiera len o jednoznačne zistené dôkazy a podložené tvrdenia. V konečnom dôsledku je jedna aj druhá chybná a pravda je kdesi uprostred. Continue reading Samo - otázky a odpovede…

Jedným z veľmi populárnych mýtov o našich predkoch – starých Slovanoch je okrem mýtu o ich holubičej povahe aj mýtus o ich neschopnosti založiť si štát či vôbec nejakú pevnejšiu spoločenskú organizáciu. Tento mýtus vychádza z toho, že na čele slovanských štátnych útvarov často stáli cudzinci, predovšetkým Germáni. Tento mýtus je podobne ako mýtus o holubičej povahe našich predkov absolútnym nezmyslom. Slovania neboli totiž o nič menej štátotvorní než okolité národy. Svedčí o tom množstvo štátov, ktoré založili. Samozrejme neraz s cudzou pomocou, ale to ešte neznamená, že sa na tomto procese aktívne nepodieľali. Práve naopak, veď vo vznikajúcich štátoch mali absolútnu väčšinu a v ďalších generáciách cudzí element úplne asimilovali. Napriek tomu sa tieto štáty nerozpadli a pretrvali celé stáročia. Continue reading Mýtus a pravda o Slovanoch…

Romantickí historici z 19.storočia neraz predstavovali Slovanov ako holubičí národ. Tento názor za zachoval dodnes a niektorí autori ho znovu vytiahli na svetlo božie. Aká je však skutočná pravda? Boli Slovania naozaj holubičím národom? Odpoveď na túto otázku je jednoznačne záporná. Ak by to tak bolo, sotva by dokázali obsadiť také rozsiahle územie v dobe, keď panovalo v podstate pästné právo a princíp silnejší berie všetko. Slovania neboli o nič menej a ani o nič viac bojovní ako napríklad Germáni. Veď nakoniec ich sídliská ležali v oblasti, na ktorú dorážali zo západu už spomenutí Germáni a z východu rôzne kočovné kmene predovšetkým turkotatarského pôvodu. Je teda jasné, že obhájiť svoju existenciu medzi takpovediac dvoma ohňami by nedokázal žiadny holubičí národ. Práve naopak, muselo ísť o ľud, ktorý na vynikajúcej úrovni ovládal vojenské umenie a bol schopný čeliť nepriateľom, porážať ich a rozširovať svoje územie. Pozrime sa teda na to, čo o tom hovoria dobové pramene. Continue reading Holubice alebo orly?…

Keď sa na začiatku deväťdesiatych rokov objavila na knižnom trhu kniha od Antonína Horáka O Slovanoch úplne inak, vyvolalo to malé zemetrasenie v kruhoch ľudí, ktorí sa zaoberajú históriou. Je však otázne do akej miery sú závery autora tejto knihy správne. Základnom myšlienkou jeho knihy je totiž tvrdenie, že lovecké pospolitosti nadobudli prevahu nad roľníckymi, podrobili si ich, privlastnili si výsledky ich práce a tento stav pretrval dlhú dobu. To tvrdenie je však nanajvýš sporné a to hneď z niekoľkých dôvodov. Predovšetkým je to z dôvodu rozdielnej početnosti lovcov a roľníkov. Lebo podľa prepočtov jediný lovec potrebuje k tomu, aby prežil 20 kilometrov štvorcových priestoru, zatiaľ čo rovnaký priestor poskytne obživu piatim tisícom roľníkov a ak pôdu zavlažujú počet sa zvýši na 35 až 40 tisíc! Continue reading Lovci, pastieri a roľníci…

Keď lord Evans objavil na Kréte písmo, ešte netušil ako dlho bude táto záhada nerozlúštená.  Ani za päťdesiat rokov sa nepodarilo toto písmo rozlúštiť. V medzivojnovom období určila Američanka A. F. Koberová, že písmo je pravobežné a slabičné. No neboli známe zvukové hodnoty znakov. Prideliť im ju sa podujal po druhej svetovej vojne Michael Ventris. Na mriežke podobnej krížovke dosadzoval k spoluhláskam  samohlásky do slabík tak dlho, až texty podľa nich čítané, zneli pravdepodobne. Bola to práca úmorná a trvala mu tri roky.V roku 1952 za podpory Chadwicka vyhlásil, že nápisovým jazykom je stará a archaická, ale predsa len gréčtina. Ohlasy boli ako u každej teórie za i proti.
V druhej polovici dvadsiateho storočia sa púšťa do lúštenia písma  Antonín Horák. Continue reading O Slovanoch úplne inak…

História uvádza ako čas príhodu Slovanov do našich končín 5.-6.storočie. ide o tzv. objektivistickú históriu, ktorá sa opiera o dva spôsoby datovania. Za prvé sú to písomné doklady prítomnosti kmeňa alebo národa na istom území, za druhé je to jasne rozpoznateľná kultúrna vrstva typická napr. typom keramiky alebo spôsobom pohrebného rítu. Obidva tieto spôsoby však sami osebe nemusia znamenať, že predtým sa príslušníci istého kmeňa či národa, v tomto prípade naši predkovia, na danom území nevyskytovali. Continue reading Kedy prišli Slovania?…

Na území dnešného Popradu sa už vo štvrtom storočí pohyboval kmeň Vandalov. Dôkazom toho je kniežacia hrobka, ktorej poklady od júla 2006 až do 30.10.2006 v Poprade- Matejovciach odkrýval tím archeológov z niekoľkých krajín. Podľa nich ide o unikátny objav v rámci celej Európy.
Drevenú hrobku s rozmermi 3,9 x 2,6 metra objavil na minulého roka náhodou bagrista pri výkopových prácach v areáli priemyselného parku. „Objav tejto hrobky má pre Európu taký význam, ako pre dejiny Egypta objavenie hrobky Tutanchamóna,“ tvrdí archeológ Podtatranského múzea v Poprade Peter Roth. Podľa jeho slov v hrobke bol pravdepodobne pochovaný náčelník. Našlo sa z neho aj pár kostí. Žiaľ, väčšiu časť cenných predmetov, ktoré uložili k mŕtvemu do hrobky, ukoristili vykrádači hrobov. Stalo sa tak v druhej polovici 5. storočia. Continue reading Boli tu Vandali!…

Priaznivcom praslovanských dejín iste nie je neznáma téma záhadných nápisov, ktoré sú vytesané do skál. Na Slovensku ich poznáme niekoľko. Súčasná veda sa im nechce venovať, pretože ich považuje za podvod (napríklad nápis na Velestúre je vydávaný za naivný pokus romantikov 19.storočia zdôvodniť, že Slovania - Slováci sú na svojom území už večité veky). Ja som však zatiaľ nepočul a nečítal vedecké zdôvodnenie prečo by mali byť nápisy falošné, išlo skôr o pocitové odmietnutie – „Nechceme sa tým zaoberať, je to blud !“ Continue reading Záhadné nápisy pri Bodinej…

Slovanská spoločnosť fungovala na rodovom zriadení, ktoré sa skladalo z bratov, bratrancov a najbližších príbuzných. Spomedzi seba si volili vladyku, neskôr knieža. Rod bol v hierarchii hodnôt členov slovanskej spoločnosti postavený najvyššie. Z neho ako základná rodová jednotka vzišiel kmeň. Kniežacia moc spočívala vo vojenskej ochrane kmeňa. Postavením vyššie než vládnuce knieža boli kňazi, ktorí vykonávali obrady. Viera našich predkov bola zosobnená v hlavných prírodných bohoch a v domácich bôžikoch – zhmotnených zomrelých predkoch.
Lubor Niederle v diele Rukoveť slovanských starožitností uvádza, že Slovania majú vrodený sklon k slobode a demokracii, prechádzajúcej až k anarchizmu, sú citliví, skeptickí, milujú mysticizmus, rýchlo sa nadchnú pre vec, ale nemajú schopnosť ju vykonať, zato majú sklon k zvýšenej spravodlivosti, k prívetivosti a úprimnosti. Continue reading Právo a moc u starých Slovanov…

Pamätník v Ducovom je už pomerne známy. Návštevníci z domova i zo zahraničia prichádzajú do tunajšej terénnej expozície, ktorá sa budovala od roku 1976. Jednoduchá, prirodzená náznaková rekonštrukcia objektov veľkomoravského dvorca spolu s panoramatickým a výškovým pohľadom na považskú krajinu je často príjemným a vždy poučným zážitkom, čo uvoľňuje i osobnú predstavivosť návštevníka, rovnako ako vybrané nálezy z tejto lokality zaradené do kolekcie zlatníckych výrobkov v Klenotnici dávnej minulosti Slovenska na Bratislavskom hrade.

Continue reading Kde stála noha veľmoža…