Weblog Slovenská pospolitosť

Vstup údajných Slovanov-Zablatencov do európskych dejín
 
Keď čítam v Kultúre (XII/11, 3Je2009) „Vstup Slovanov do európskych dejín“ podľa Matúša Kučeru, nadobúdam silný dojem, že pán profesor je natoľko slovanským  vlastencom, až má z toho problémy s európskou geografiou, chronológiou a s náležitými pojmami. Biblický Matúš by mu bol mohol hodne pomôcť a postaviť ho na pevnejšie historické nohy, lenže ten si zase neuvedomil, že starodávne slovenské Bohanstvo, v jeho nepochopení modernou teológiou a vedou prezvané na pohanstvo s malým p-, je vlastne len staršou verziou nášho pravoverného Kresťanstva a takto pomýlený nenaviedol obráteného Pavla Continue reading ‘Zablatenci’? Sloveni? – Kde sú naše korene?…

Na začiatku 9. storočia nepochybne existovali na strednom Dunaji viaceré kniežatstvá: žili tu predsa Marhari a Merehani. „Dnes prevládajúca interpretácia trochu nejasného latinského textu nazývaného Bavorský geograf umožňuje asi k roku 843 tvrdiť, že obyvatelia (dnešnej Moravy) sa nazývali ,Marhari´ a obyvatelia (dnešného Slovenska) ,Merehanos´ (čiže ide azda o niečo ako Moravania a Tiež-Moravania)“, uvádza sa vo Wikipedii pri hesle Veľká Morava. Inde (R. Irša) sa dočítame, že Marehanmi boli Moravania (sídliaci pri Tise) a Marharmi Sloveni (Nitrania), sídliaci na dnešnom Slovensku.
A čo bolo predtým? Kto tu vládol? Continue reading Kniežatstvá na strednom Dunaji: od Sama po Pribinu…

História pripisuje Vandalom tie najhoršie známe ľudské vlastnosti. Sú považovaní za okupantov, pirátov, odpadlíkov, zlodejov chleba… Pôvod ich zlej reputácie je jednoznačne odvoditeľný od náboženstva. Vandali boli a sú kresťania, ktorí verili v tzv. arianizmus. Toto kresťanské hnutie vzniklo paralelne s katolíckym a ortodoxným učením. Pôvodcom bol Árius, kňaz z Alexandrie, ktorý žil v 3. storočí. Náboženský spor sa týkal tlmočenia tzv. trojjednotnosti, čo znamená vzťah medzi Otcom, Synom a Duchom svätým. Otázka bola a je, či Syn, Otec a Duch sú tri rozličné osoby alebo či sú to tri stránky tej istej podstaty. Boj trval viac ako tisíc rokov. Continue reading O slovanskom pôvode Vandalov…

Slovania sú pôvodní obyvatelia Európy, napriek tomu, že ich súdobí historici pod rôznymi menami objavujú až v šiestom, či siedmom storočí po Kristovi. V gréckych prameňoch ako Sklavoi, v latinských ako Sclavi, Slavi, a v nemeckých ako Wenden či Slawen.

Archeologické nálezy však jednoznačne dokazujú, že Slovania obývali napríklad veľkú časť Nemecka už pred naším letopočtom, preto vykonštruovaná teória o osídlení strednej a južnej Európy Slovanmi niekedy v 6. storočí je nielenže prežitkom, ale priam nelogickou zlátaninou. O tom, že Slovania pôsobili ako domáce obyvateľstvo Európy nielen na územiach súčasných, ale i v krajinách, ktoré sa dnes považujú za germánske či románske, svedčí celý rad priamych i nepriamych dôkazov z oblasti archeológie, písomných historických prameňov, ale i lingvistiky. Continue reading Marava (Morava) a Markomani…

Prírodnému náboženstvu Slovanov zodpovedá kult pod šírym nebom: na výšinách, pri vodných prameňoch, nápadných stromoch alebo kameňoch. Charakteristickým kultovým miestom boli hlavne posvätné háje. Potom sa k nim pridali rôzne obetištia. U severných Veľkorusov zaznamenali kult posvätných hájov ešte koncom 19-teho storočia. Pri mnohých osadách stál háj zo starých sosien, ktorého sa nemohol nikto dotknúť. Kto by to porušil, ochorel by, alebo zomrel. V každom takomto háji musel byť aspoň jeden z uctievaných stromov (dub, buk, lipa a pod.). Chrámové budovy spočiatku naši predkovia nestavali. K tomu došlo až neskôr po ustálení sídiel a to asi len v polabsko-pobaltskej oblasti. Continue reading Svätyne Slovanov…

Do 10. storočia boli Slovania jazykovo i kultúrne jednotne vystupujúca časť európskeho ľudstva (od Baltu na severe až po Egejské more na juhu, od Álp na západe až po Ural na východe). Slovania sú vetva indoeurópskeho (árijského) jazykového a rasového spoločenstva. Slovanom je každý tretí Európan a dodnes si zostávajú podstatne bližšie slovanské národy než národy iných indoeurópskych vetiev.
Pred 1000 rokmi neboli slovanské národy tak ako ich poznáme dnes.  Bielorusi, Bosniaci, Bulhari, Češi, Čiernohorci, Chorváti, Kašubovia, Lužickí Srbi, Macedónci, Moravania, Poliaci, Rusi, Rusíni, Slováci, Slovinci, Srbi, Ukrajinci a iné menšie etnické skupiny. Existovali len Slovania, ľud Slova, to jest tí čo si medzi sebou rozumeli. Continue reading Staroslovenčina…

Rusi, Srbi a Ukrajinci liturgickú reč vždy volali staroslovenčinou a aj ju tak menujú podnes, okrem Ukrajincov, ktorí práve z tohto dôvodu staroslovenskú liturgiu nahradili svojou modernou ukrajinčinou. Juraj Ševelov z celého svojho výskumu dochádza k záveru: „Ľahšie vysvetlíme tak početné zvláštnosti, nachádzajúce sa v Kyjevských listoch, ak vezmeme za základ, že jazyk tých pamiatok je veľkomoravské nárečie s macedónskymi infiltráciami, namiesto doterajšieho predpokladu, že by to bolo macedónske nárečie s veľkomoravskými infiltráciami. Continue reading Veľkoslovenská ríša…

Slovania, Slovieni alebo Sloveni?
Medzi odborníkmi i laikmi sa vedú diskusie o správnom pomenovaní našich predkov. Najčastejšie pomenovanie- starí Slovania, napriek tomu, že je užívané drvivou väčšinou ľudí, nevystihuje svoju podstatu, lebo je odvodené od dnešných Slovanov. Dr. Šimon Ondruš, najuznávanejší odborník na jazyk našich predkov na Slovensku sa vyjadril, že napriek tomu, že on osobne používa pomenovanie Slovieni, čo pravdepodobne vzniklo na základe staršieho českého nepresného výkladu hlaholického písma nesprávnym výkladom tvrdého jer ako písmena i, Slovania sami seba v období pred kristinizáciou nazývali Slovenmi. Continue reading SLOVANSKÁ MYTOLÓGIA…

Kračúň (zimný slnovrat) , najkratší deň v roku, je dnes  známy ako Vianoce. Na túto slávnosť bol typický tanec, kedy pastieri skrížia dva ozembuchy do tvaru rovnoramenného kríža do výšky pliec, kde sa do stredu usadil “Starý s maskou znázorňujúcu predkov a ochrancu pôvodného.

V tomto období bolo zvykom, že kto prvý vstane tak pôjde nabrať vodu zo studničky a pokropí ňou ostatných. Taktiež bolo zvykom obsypávať ľudí zrnom, ktoré prebúdzalo život v prírode.

Oslavoval sa návrat Slnka. Ludia chodili po domoch a nosili otáčajúci sa prakríž alebo figúrku nového znovuzdrodeného boha Svarožica, Dažboga. Na jeho počesť sa zapaľovali ohne, ktoré súviseli s kultom ohňa, symbolom svetla a tepla, čím sa čarovne privolával po zimnom slnovrate. Symbolom bol tiež zlatý kanec (prasa), ktorý bol zasvetený Slnku. Continue reading Slovanské zimné slávnosti…