Weblog Slovenská pospolitosť

Gorbačovova perestrojka priniesla uvoľnenie komunistickej diktatúry a tým  sa dve veci na Slovensku stali neudržateľné – komunistický režim a štát založený na ideológii čechoslovakizmu.
16. novembra 1989 slovenskí vysokoškoláci demonštrovali v Bratislave za demokraciu.
17. novembra  v Prahe polícia brutálne zasiahla proti demonštrantom na Medzinárodný deň študentstva. Nato začali masové protesty. Národ chytila letákománia. Soche prezidenta Gottwalda v Bratislave prirobili konské klapky (už za komunistov mu prepichovali oči na stokorune). Continue reading Dejiny slovenskej štátnosti V. – Druhá Slovenská republika/obnovená slovenská štátnosť…

Vznik moderného slovenského štátu - Benešova katastrofálna zahraničná politika nepriniesla nič len katastrofu. Po zničujúcich mierových podmienkach sa v zbedačenom Nemecku dostal k moci Adolf Hitler a ten začal budovať Tretiu ríšu. Západ mu ustupoval a premiéri troch krajín – francúzsky Daladiér, taliansky Mussolini a britský Chamberlain  podpísali v Mníchove  takzvanú Mníchovskú dohodu (zradu) v roku 1938. Znamenalo to mimo iného aj odstúpenie československého pohraničia „Sudet“ Tretej ríši.
Ďalší následok bola Viedenská arbitráž za účasti Nemecka a Talianska a odstúpenie južného Slovenska Maďarsku kde vládol  regent admirál Miklóš Horthy. Continue reading Dejiny slovenskej štátnosti IV. – Prvá Slovenská republika/ novodobá samostatná štátnosť…

Nádeje. – Významnú úlohu popri domácich politikoch Andrejovi Hlinkovi a Milanovi Rastislavovi Štefánikovi zohrali pre slobodu slovenského národa americkí Slováci. A tiež prvá svetová vojna v rokoch 1914 – 1918.
Je zaujímavé, že najväčšie slovenské mestá vznikali za hranicami dnešnej Slovenskej republiky. Najprv to bola Békešská Čaba, neskôr Budapešť a v Spojených štátoch amerických mesto Cleveland v Ohiu a Pittsburgh v Pennsylvánii.  V USA vznikli stovky slovenských novín a spolkov. Ako strešná organizácia vznikla Slovenská liga v Amerike. Slovenské dejiny sú aj dejinami vysťahovalectva. Najprv na Dolnú zem  – Panónia, Sedmohradsko, Vojvodina, Bulharsko hlavne po vytlačení Turkov z Európy a po hladomore na začiatku 19. storočia.  Continue reading Dejiny slovenskej štátnosti III. – Československo/slovenská štátnosť v spoločnej republike…

Sloveni (starí Slováci), maďarský kmeňový zväz  a iné národnosti po porážke maďarských kmeňov Bavormi začali na troskách Slovenskej ríše v druhej polovici 10. storočia budovať nový štát Uhorsko. Keď sa proti prvému uhorskému kráľovi Štefanovi (korunovaný v roku 1.000) vzbúrili pohanské maďarské kmene výraznú pomoc mu poskytli slovenskí šľachtici Hunt a Poznan. Grófsky rod Hunt-Poznanovcov jestvoval ešte v 15. storočí. Kráľ Štefan I. svätý (z dynastie Arpádovcov, dynastia vymrela po meči roku 1301) založil Uhorsko ako štát mnohých jazykov a chcel aby to tak aj zostalo.  Arpádovci si brali za manželky Slovanky. Continue reading Dejiny slovenskej štátnosti II. – Uhorsko/pokračovanie slovenskej štátnosti v mnohonárodnom štáte…

Kde začína úsvit slovenských dejín ? Archeologické vykopávky a písomné pramene potvrdzujú nepretržité kontinuálne osídlenie dnešného Slovenska najmenej od 5. storočia.
 Najnovšie sa objavili informácie o genetickom výskume Slovákov. Podľa nich má 85 percent Slovákov DNA zhodnú s DNA obyvateľov Slovenska spred 8.0000 a viac rokov. To by svedčilo o pozoruhodnej stabilite slovenského národa a nášho územia. Zaujímavý je spoločný jazykový základ Slovanov s Germánmi spred 7.000 rokov. A sú Slovania (Venédi) pôvodní obyvatelia celej Európy ? Nemeckí historici nazvali teóriu o príchode Slovanov do strednej Európy v 5.storočí od Dnepra a Dnestra posmešne Mückenflugstheorie . Continue reading Dejiny slovenskej štátnosti I. – Slovenská ríša/prvá slovenská štátnosť…

Dominik Hudec, autor knihy Veľký omyl, Veľká Morava, upravuje našu najstaršiu históriu, zbavuje ju nánosov prachu, komunizmu, bájok, ku ktorým patria tie o československom národe, o egejštine, o tom, kedy sme sem prišli, a ako sme žili. Nemôžeme nespomenúť i snahu maďarskej, českej a slovenskej boľševickej ,,vedy“, ktorá sa stotožnila s ideou Veľkej Moravy, s prvým československým národom, slovienštinou, slověnštinou, či egejštinou. Nič z toho nie je pravda. Táto kniha obsahuje aj mnoho výňatkov z kníh iných autorov, no tieto opravuje, upozorňuje na chyby v prekladoch dobových kroník a podáva nám informácie v pravom svetle. Opiera sa o vykopávky, záznamy z čias rímskeho impéria, záznamy franských kronikárov, preklady od autorov, ktorí tým nesledovali žiadne politické ani iné ,,vyššie“ ciele a samozrejme o autorove znalosti a skúsenosti. Continue reading Dominik Hudec – Veľký omyl, Veľká Morava…

Sú na svete národy, ktoré sa sťahovali (i sťahujú) a sú národy, ktoré pretrvali v podstate na tých istých miestach od nepamäti. Naši genetici zdôrazňujú, že dejiny celej Európy sú viac dejinami pohybov „kultúr“ ako ľudí. Výnimky, potvrdzujúce pravidlo, sú zrejme kočovné (nomádske) a koristnícke kmene, prichádzajúce zväčša z Ázie, ktoré neprinášali kultúru, ale hľadali najvhodnejšie podmienky pre svoje parazitovanie na existujúcej kultúre. Toto putovanie, „kočovanie“ ázijských koristníckych skupín malo iný dôvod i charakter ako putovanie pastierov, ktorí kočovali za potravou pre svoje stáda, čo platí o Abrahámovi a jeho potomstve. O hľadaní a napokon o „zaujatí vlasti“ Abrahámom a jeho potomkami svedčia biblické knihy, ktoré sa však netvária, že sú historickými dokumentmi. Continue reading Kedy sa začínajú slovenské dejiny?…

Slovenská historička žijúca v Rakúsku, pani Emília Hrabovec, sa vyslovila, že „Slovensko síce má dnes svoj vlastný štát, ale Slováci ešte nenašli svoju skutočnú štátno-národnú identitu“ (Som človek hľadajúci pravdu, www.slovaci.at). Je čas zamyslieť sa netradične a inak nad našimi dejinami, pokúšať sa o ich výklad „zo slovenského stanoviska“ – iste s vedomím, že všetko mohlo byť aj inak. Pýtať sa a odpovedať na otázku čie bolo vlastne Uhorsko? Možno týmto textom spôsobíme búrku nevôle tých, pre ktorých je už všetko jasné a uzavreté. Continue reading Čie bolo Uhorsko…

Čo vieme o udalostiach po roku 894, po smrti kráľa Svätopluka? Jeho syn Mojmír II. v hodnosti „veľkého kráľa“ uzavrel s Arnulfom mier, pričom mu postúpil Panóniu, územie terajšieho západného Maďarska. V roku 896 Arnulfa korunovali za rímskeho cisára a neskôr podnikol ďalšie výpravy proti oslabenej Svätoplukovej ríši, no Mojmír II. sa ubránil; Arnulf zomrel 8. 12. 899 v Regensburgu, kde je aj pochovaný.
Územie dnešného Slovenska, ktoré podľa Jána Zigmundíka bolo „v drievnosti husto zarastené veľkými lesmi … od Tisy až po Čechy a od hôr karpatských až po biely Dunaj“ dostal „v roku 894 knieža Svätopluk II. za údel. Okolo roku 910 alebo ešte prvej vypukla medzi Čechmi a Poliakmi (oň) krutá vojna“, „až konečne jedna časť od hraníc českých až po rieku Hron dostala sa Čechom, druhá medzi Hronom a Tisou Poliakom“. Continue reading Komu to vládli Arpádovci?…

Veľmi dobrú knihu JUDr. Jána Mikulu Povstanie s legendou o tzv. SNP si môžete stiahnúť tu – http://www.pospolitost.org/tlacoviny/knihy/historia/Jan%20Mikula%20-%20Povstanie%20s%20legendou.pdf