Weblog Slovenská pospolitosť

Zakladateľ fordovho impéria, Henry Ford svojho času vyhlásil, že medzinárodní obchodníci sú v pozadí všetkých vojen. Inými slovami, na každej vojne, ktorá sa v moderných dejinách viedla, vedie a ešte len bude viesť, niekto ohromne zarobil. A to nielen na konfliktoch, ktoré sa viedli kdesi pánu bohu za chrbtom a v ktorých sa mohla ryžujúca strana oháňať neutralitou. Nie, zarábalo sa ja na konfliktoch, do ktorých bola vtiahnutá väčšina štátov sveta. Áno aj počas obidvoch svetových vojen sa ohromujúcim spôsobom ryžovali doláre, franky, libry či marky z ľudského utrpenia a smrti. Tak napríklad USA mali pred Prvou svetovou vojnou 6 000 milionárov a po jej skončení už 15 400. Ale ani v Európe to nebolo iné. Aj tu platilo, že vojna je vojna a obchod je obchod. Napríklad Veľká Británia platila Kruppovej firme v Nemecku za každý zapaľovač do granátov jeden šiling za patentné právo. A britské granáty s kvalitnejšími zapaľovačmi boli spoľahlivejšie a účinnejšie, čo si v konečnom dôsledku odskákali nemeckí vojaci. Aj takúto podobu môže mať medzinárodní obchod. Navyše to nie je jediný príklad. Tak napríklad už spomenutá Kruppová firma cez neutrálne Švajčiarsko dodávala oceľ Francúzsku. Aj na britské lode sa montovali oceľové platne tiež od už spomenutej firmy. Dokonca aj optické prístroje britských lodných diel mali rovnakého dodávateľa. A aby sme sa neobúvali len do Kruppovej firmy, tak napríklad nemanželský syn francúzskeho premiéra mosieur Dutasta vytrvalo dodával nemeckej a rakúsko – uhorskej armáde francúzske maslo a syry. Takže kým sa ich spoluobčania v hroznej zákopovej vojne snažili plní ideálov zabiť jeden druhého, páni zo salónov veselo obchodovali, ako by sa žiadna vojna nekonala. Veď nakoniec vojna je vojna a obchod je obchod. A aby sme neostali len pri prvom svetovom konflikte, druhý nebol s tohto hľadiska iný. Aj v ňom platilo už spomenuté pravidlo. Aj počas tohto konfliktu sa bankári nepriateľských krajín dokázali v pohode stretávať v neutrálnom Švajčiarsku a v pokojnej atmosfére rokovať, zatiaľ čo ich spoluobčania vzájomne bojovali na život a na smrť v zatiaľ najväčšom konflikte v histórii ľudstva. Možno práve preto sa v Európe aj počas vojny zachovali neutrálne štáty. Aby sa bankári a medzinárodní obchodníci z opačných strán barikády mali kde stretávať a rokovať o svojich obchodoch. V tejto súvislosti by bolo veľmi zaujímavé vedieť, koľko medzinárodných obchodníkov malo počas vojny akcie v podnikoch na druhej strane frontu. Možno sa to niekedy dozvieme a to zmení pohľad na históriu dvadsiateho storočia. Pravdepodobnejšie však je, že tieto fakty ostanú navždy utajené a zakryté sieťou medzinárodných obchodných vzťahov, ktoré prakticky nie je možné rozmotať. Čo povedať na záver? Nuž len to, že je vysoko pravdepodobné, že podobne to vyzerá aj dnes. Aj dnes sa na vojnových konfliktoch úžasne zarába a nemusia to byť len zbrojárske firmy. Nie, na vojne sa veľmi ochotne priživí ktorákoľvek firma a ktorýkoľvek štát, nech sa pokladá za priam ideálny príklad demokracie a humanity. Podmienkou samozrejme je neexistencia priamych dôkazov, ktoré by k nemu viedli. Kto však má v sebe dostatok zdravej nedôvery a dokáže „čítať medzi riadkami“, ľahko pravdu zistí.

Roman RS