Weblog Slovenská pospolitosť

Dnes bola prijatá našim parlamentom tzv. lisabonská zmluva a bol zavŕšený ďalší krok zavlečenia Slovenska do pazúrov medzinárodnej kliky túžiacej po porobe národov. Krátko predtým bol prijatý tzv. tlačový zákon. Tieto dve udalosti jasne ukázali pokrytectvo našich politických špičiek ako koaličných, tak aj opozičných. Tie opozičné dlhé mesiace vyhlasovali, že v prípade prijatie tlačového zákona lisabonskú zmluvu nepodporia. A keďže koalícia nemá v parlamente dosť hlasov, vyzeralo to tak, že neprejde. Nakoniec bolo všetko inak. Časť opozície hlasovala za a lisabonská zmluvu je prijatá. Tento príklad jasne ukazuje, že politici s nami hrajú špinavú hru. Navonok vyhlasujú, že budú stáť za svojim, ale v skutočnosti to vždy vypáli inak. Hlavne v takomto prípade, kedy ich zahraniční chlebodarcovia na niečom nástoja. Vtedy sa koalícia a opozícia rýchlo dohodne. Veď predsa ide o prachy a vtedy idú rozpory stranou. Jasne to dokazuje, že všetko, čo vidíme v televízii, počúvame v rádiu a čítame v novinách je len obyčajný cirkus na oklamanie voličov. Skutočná politika sa robí niekde inde a mimo ich dohľad. Preto sa opozícia a koalícia v tomto prípade tak rýchlo dohodli a opozícia nechala tlačový zákon tlačovým zákonom. O nič lepšie na tom nie je ani koalícia. Robert Fico ma napríklad až toľko drzosti, že si dovolí vyhlásiť, že hlasovanie o lisabonskej zmluve je podobné hlasovaniu o deklarácii zvrchovanosti či prijímaniu ústavy a tí, čo teraz hlasovali proti, prípadne neboli prítomní sú tí istí, čo boli proti deklarácii a ústave. Na to už treba naozaj poriadnu dávku drzosti, dávať tieto udalosti na jednu úroveň. Je teda jasné, že Ficovi a jeho poskokom nič nie je sväté. Inak by predsa nemohli porovnávať kroky vedúce k naplneniu boja za národnú svojbytnosť Slovákov s jej likvidáciou.

Roman RS